Quo vadis, musica slovaca?

Každý časopis sa realizuje v určitom spoločensko-politickom, sociokultúrnom a vydavateľskom kontexte. História tohto slovenského muzikologického periodika sa začala odvíjať v roku 1957 pod egidou Zväzu slovenských skladateľov. Netrvalo dlho a Slovenská hudba sa v období 60. rokov 20. storočia svojimi úvahami o súčasnej modernej či novej hudbe a viacerými aktuálnymi diskusiami postavila na čelo progresívnych snáh muzikológov, publicistov i skladateľov v boji za zmenu slovenskej hudby.

Na poste šéfredaktora sa v tom čase vystriedalo viacero osobností: Jozef Šamko (1957 – 1958), Eugen Šimúnek (1958 – 1963), a predovšetkým Oskár Elschek (1963 – 1971), ktorý sa svojím rozhľadom a vedením pričinil o konsolidáciu a kvalitatívny posun časopisu.

Vzostup časopisu signalizovala aj skutočnosť, že z dvojmesačníka sa stal mesačník s vyšším nákladom a väčším rozsahom (s notovými i ďalšími prílohami). Slovenská hudba poskytovala priestor na otvorený kritický dialóg, na hľadanie tvorivých východísk i formovanie prepotrebnej individuálnej štýlovej orientácie skladateľov podľa vlastných predstáv, ideálov či vzorov. Stala sa tak súčasťou prerodu slovenskej hudby v 60. rokoch. Prerodu, ktorý sa „oficiálne“ a transparentne odohrával na pôde časopisu Zväzu slovenských skladateľov. Jej rozsah, a predovšetkým dlhé výrobné cykly však často problematizovali pohotové a bezprostredné reakcie na hudobné dianie na Slovensku. Úlohu pohotového komentátora čoskoro prevzal Hudobný život, náplň ktorého sa od 60. rokov výrazne nezmenila a ktorý vytvoril vhodný pendant k výraznejšie muzikologicky orientovanému periodiku Slovenská hudba.

Vydaním 15. ročníka sa v roku 1971 definitívne uzavrela prvá etapa časopisu Slovenská hudba, ktorý sa následne na vyše dvadsať rokov odmlčal. Vákuum muzikologicky orientovaného periodika vypĺňali občasníky – zborníky Slovenskej akadémie vied (do roku 1989 vyšlo 14 zborníkov či ročeniek s názvom Musicologica slovaca).

Po roku 1990 sa v slovenskej hudobnej obci opäť vzkriesili myšlienky na obnovu Slovenskej hudby. Po strastiplných peripetiách transformácie zväzu na jednotlivé hudobné profesijné spolky v rámci Slovenskej hudobnej únie a po viacerých návrhoch a koncepciách sa napokon činnosť Slovenskej hudby podarilo obnoviť. V roku 1991 v novej podobe, s novou koncepciou, avšak nadväzujúc na predchádzajúcich pätnásť ročníkov, vyšiel jej 17. ročník (16. ročník bol omylom vynechaný). Od tej doby už prešlo ďalších 23 rokov, počas ktorých Slovenská hudba zaujala centrálnu funkciu v muzikologickej edičnej činnosti. Táto osobitá muzikologická revue, na profilácii ktorej sa v novej etape podieľali viacerí šéfredaktori: Vladimír Godár (1991 – 1996), Alžbeta Rajterová (1997 – 1999), Hana Urbancová (2000 – 2004) a Marta Földešová (2004 – 2007), prináša kvalitné hudobnovedné štúdie, eseje, recenzie a ďalšie príspevky, postihujúce celý tematický a disciplinárny diapazón muzikológie. Tematicky zamerané čísla, prezentujúce aktuálne muzikologické bádanie a problémy, sa v štvrťročnej periodicite striedajú so širokospektrálne zameranými číslami. Tým sa časopis stáva dôležitým stimulátorom rozvoja slovenskej publicistickej a výskumnej činnosti.

Alena Čierna