DOI: 10.4149/SH_2020_2_1

DOI: 10.4149/SH_2020_2_2

DOI: 10.4149/SH_2020_2_3

DOI: 10.4149/SH_2020_2_4

DOI: 10.4149/SH_2020_2_5

Text sa zaoberá otázkou, ako priblížiť mladému poslucháčovi hudobnodramatické dielo, ak chceme, aby ho zaujalo a porozumel mu. Spôsobov, a hlavne pokusov ako sa k pedagogickej interpretácii hudobnodramatického diela postaviť, je veľmi veľa. Spravidla pri nich pedagóg narazí na problém rôznorodosti matérie a jej vnútorných väzieb: pretože takáto interpretácia nemôže byť len súčtom interpretácií textovej a hudobnej zložky diela, ale potrebuje vystihnúť ich vzájomné prieniky. V texte sa zamýšľame nad možným riešením.

Kľúčové slová
pedagogická interpretácia, hudobnodramatické dielo, Mozartov Don Giovanni, Franco Zeffirelli,  Peter Sellars, Vincent Boussard

DOI: 10.4149/SH_2020_2_6

Je improvizácia súčasťou tvorivého hudobného myslenia alebo sa dá naučiť? To bola hlavná myšlienka experimentu-workshopu, na ktorom sa zúčastnilo 8 študentov. Študenti boli požiadaní, aby spievali – improvizovali, vymýšľali si nové melódie a rytmy na známe skladby – Sunny (Bobby Hebb, 1963),  Fly Me to the Moon (Bart Howard, 1954), Imagine (John Lennon, 1971) a jednoduchú abstraktnú tému s 3 akordmi. Ukázalo sa, že improvizovať na 3 akordy bolo omnoho ťažšie než na známe piesne. Najväčšie problémy s improvizáciou mali študenti, ktorí nemali žiadnu skúsenosť s rockovou kapelou. Študenti klasickej hudby, zameraní len na interpretáciu, vykazovali v improvizácii lepšie výsledky až v tretí deň experimentu. Experiment sme realizovali prostredníctvom participačného pozorovania a vyhodnocovali formou škálovania. Z toho vyplýva, že improvizácia sa dá naučiť, ale jej originalita súvisí s individuálnymi schopnosťami študenta.

Kľúčové slová
tvorivé hudobné myslenie, vokálna improvizácia, vokálna technika, participačné pozorovanie

DOI: 10.4149/SH_2020_2_7

Text je výňatkom z novej publikácie Júliusa Fujaka, Ľubomíra Pavelku a spol. Hermovo ucho & PostmutArt – 2 dekády „oného“ umenia v Nitre, ktorá retrospektívne a chronologickým spôsobom mapuje celé dve desaťročia (1999 – 2019) existencie medzinárodných cyklov, resp. festivalov HERMOVO UCHO V NITRE a POSTMUTART, zamerané v tomto meste od konca 20. storočia až po súčasnosť práve na nekonvenčné umelecké iniciatívy, pohybujúce sa neraz v taxonomicky nedefinovateľnom medzipriestore – na pomedzí intermediálnych presahov a inovačných fúzií novej hudby, výtvarného umenia, diskurzívneho a nediskurzívneho symbolizmu v období neskorej postmoderny. Táto knižná publikácia podáva svedectvo o vzniku, peripetiách vývoja a živej existencii týchto podujatí prezentujúcich súčasné hudobno-intermediálne umenie, pričom autori sa snažia o reálne zhodnotenie ich významu a vplyvu na kultúrny život v danom regióne z hľadiska ich vkladu do nášho novodobého, lokálny rozmer presahujúceho kultúrneho dedičstva.

Kľúčové slová
Nekonvenčné umelecké iniciatívy, postmoderna, hudobno-intermediálne umenie

DOI: 10.4149/SH_2020_2_8

V spomienkach priateľov a spolužiakov Mariána Vargu – skladateľa a pedagóga Vladimíra Bokesa a textára Kamila Peteraja – prinášame obraz tohto rockového idolu svojej generácie z čias jeho začiatkov, z dôb, keď sa jeho nespútané nadanie iba začalo prejavovať. Originalita talentu a osobnosti sa iba ťažko mohla vtesnať do predpísaných osnôv a pravidiel stredoškolského konzervatoriálneho systému 60. rokov v (Česko)Slovensku. Text bude súčasťou pripravovanej knihy o tomto neopakovateľnom predstaviteľovi slovenskej rockovej hudby druhej polovice 20. a prvých rokov 21. storočia.

Kľúčové slová
Marián Varga, konzervatoriálne štúdiá, rocková hnudba, Vladimír Bokes, Kamil Peteraj

DOI: 10.4149/SH_2020_2_9

Skladateľ Ilja Zeljenka (1932 – 2007) patrí k výrazným slovenským osobnostiam 2. polovice 20. storočia nielen na slovenskom území, ale aj v zahraničí. Skutočnosť, že sú jeho diela stále súčasťou živého repertoáru na koncertných pódiách, je určite potvrdením jeho skladateľských kvalít. Zeljenka bol však aj výrazným mysliteľom, píšucim autorom. Kultúrna inštitúcia Hudobné centrum si skladateľa poctila vydaním prvej komplexnej publikácie mapujúcej jeho myšlienkové posolstvo vo forme dvojzväzku s názvom Ilja Zeljenka: Rozhovory a texty (2018). Na základe rozhovorov, ktoré Zeljenka v priebehu svojho tvorivého života poskytol, vznikol I. zväzok knihy, II. zväzok je zameraný na jeho autorské texty. Tento dvojportrét tak ponúka možnosť spoznať Zeljenku nielen ako tvorivého umelca, ale aj ako diskutéra, publicistu či poeta a odhaľuje tak doposiaľ málo spoznané zákutia jeho osobnosti.

[Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]