• 2/2006: Hudba – hudobné pramene

    2/2006: Hudba – hudobné pramene


    FÖLDEŠOVÁ, Marta: Úvodom
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 135 – 136


    PONIATOWSKA, Irena: Kontinuita a periodizácia v dejinách hudby
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 137 – 143

    Several recent decades have witnessed the researchers’ digression from the periodization of Western music on the basis of its stylistical categories. It has been substituted by a segmentation of history according to centuries, thence centuries are acquiring a status of autonomous eras led by their own aesthetics. When criticizing the ordering of history of music according to cultural and stylistical epochs (Renaissance, Baroque, Classicism, Romantism) as derivated from structural thinking we must bear in mind, that history of music did not created its own periodization but borrowed the terms from other arts. It is evidence of weakness of music historiography as well as of closeness of arts and music theory to the whole sphere of culture. Determinants of stylistical periods in music have to be comprehended as impulses of creation, which revealed in certain time with various intensity. Continuity and discontinuity of history is still noticeable. Although there exist several new views and theories on question of continuity in the history of music (theory of intertertextuality, electroacoustic text, postmodernistic attitude), it is important to preserve history of music independently from ways of its ordering and thus preserve a feeling of responsibility towards created values.

    ADAMKO, Rastislav: Príspevok k problematike kalendára v Misáli R. 387
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 144 – 151

    The subject of the present study is heortological contents of the calendar and Proprium de sanctis of the Missal R. 387 deposited in the the Central Library of the Slovak Academy of Sciences in Bratislava. It is in itself an important indicator of the liturgical tradition contained in the book. A complex quantitative analysis was applied which revealed that the examined calendar of the Missal R. 387 is related to the calendar family coming from the territory of the present Sweden, especially to calendars coming from the former archdiocese Lund. Several local feasts typical exclusively for this liturgical tradition attest to the fact.

    VESELOVSKÁ, Eva: K najnovším objavom stredovekých notovaných fragmentov z Univerzitnej knižnice v Bratislave
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 152 – 170

    The results of the research undertaken in the University Library in Bratislava have brought new interesting information enriching the medieval music history in Slovakia concerning medieval church music, music paleography most particularly. They definitely bring new impeti for research in other scientific branches (liturgiology, paleography, codicology or art history). In the case of lately elaborated manuscript fragments from the University Library in Bratislava three medieval notational systems were preserved: Messine-gothic, square and Czech notation, which were mostly used notations on the territory of Slovakia in Middle Ages. There are namely fragments of the Missal-Gradual No. 3 and Antifonary No. 9, which are unique examples of square notation system coming from French sphere from the 2nd half of the 13th century, which crystallized from domestic Aquitanian neume notation. Both fragments exemplify the initial stage of usage of line system while finishing the process of evolution of diastematic neumes. Both fragments are unique examples of this kind of notation coming from our territory.

    BEDNÁRIKOVÁ, Janka: Novoobjavené hudobné pamiatky v archíve ÚK SAV v Bratislave. Semiologický pohľad na adiastematické fragmenty
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 171 – 183

    On the basis of recent researches in Slovak archive music funds conditions of medieval monuments in Slovakia began to be specified and stabilized. Parchment covers, which had been used as a firm cover of printed books coming from the 15th and 16th centuries became the research subject in particular; among them two neume fragments deposited in the Central Library of the Slovak Academy of Sciences in Bratislava. The introduced analytical study confirms the hypothesis of both fragments coming from the same or related scriptorium and having originated in the first half of the 12th century.

    SCHIRLBAUER-GROSSMANNOVÁ, Anna: Kto je autorom portrétov W. A. Mozarta, J. Haydna, F. Schuberta v zbierke Spoločnosti priateľov hudby vo Viedni? Nález dokumentov po 175 rokoch pomáha osvetliť mnohé biele miesta
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 184 – 201

    A collection of portraits – oil paintings in the Gesellschaft der Musikfreunde in Vienna – belongs to the most important portrait collections related to music in the world. Despite this till present days it struggled with the problem typical for less known works of art: the authors of particular paintings were unknown. A provenance of this so-called Sonnleithner Portrait Gallery was similarly obscured. The author of the study has recently revealed documents which immensly contribute to both problems. As the evidence prove, the gallery was founded as a private collection by Joseph Sonnleithner, the first secretary of the Gesellschaft and one of its main initiators. In 1830 he sold it to the Gesellschaft; the collection then comprised 56 portraits of music composers. Outer circumstances of the event are also of certain importance. However, the most significant contribution of the revealed documents is data enabling to identify almost unambiguously the painters of one third of the portraits of music composers after almost 180 years. Two of them are famous artists working in Biedermeier period – Leopold Kupelwieser and Joseph Willibrord Mähler. The third one is fully unknown Anton Depauly coming from Bohemia, whose life is at least partly reconstructed in the present article. Nevertheless, new-acquired information about the collection suggests also new problems; every picture being a different problem in itself. Two examples suffice: three Mozartean pictures (with elucidated history of their origin) and a portrait known as Schubert Without the Spectacles (artist: A. Depauly) present not only answered questions, but also new hypotheses.

    FERENCZI, Ilona: Johann Wohlmuth – šopronský organista, hudobný riaditeľ a skladateľ a jeho pôsobenie na prelome 17. a 18. storočia
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 202 – 218

    Sopron, also known as Ödenburg (the German name of the town), is located in western Hungary, near Neusiedler See. The town gave place to diets on several occasions which were combined with the crowning of the Queen in 1622, the King in 1625, and in 1681 the inauguration of the Palatine. As a Royal Free Town, the cultural life of Sopron was directed by the council which supervised music in various churches and schools at religious and secular occasions. In German speaking Lutheran congregations the position of the Kapellmeister, who was responsible for the music in the church, was formed in the same fashion as in Germany. The church ensemble was the most successful during the directorship of Andreas Rauch, who had fled from Austria at the beginning of the Counter-Reformation. Rauch was followed by Lukas Psyllius as director musicae, who was aided by cantor Johann Kalinka (Kalinkius), a teacher at the grammar school. After the death of Psyllius the congregation invited an organist and director musicae who had been born in Hungary but fled to Regensburg, Johann Wohlmuth. His diary survived and his album might have been known; he compiled a textbook for keyboard instruments, he was a rector, an organist and music director, taught instrumental music to numerous students, trained singers, copied and composed musical pieces, published a disputation in physics, enjoyed a vast circle of friends and acquaintances, boarded students in his home. In the light of old and recent research the life of an interesting individual unfolds, a musician and composer whose name might only be familiar from encyclopaedias.

    KRÁK, Egon: Kompozičné techniky viachlasu v 13. storočí a základy učenia o sadzbe – Musica Mensurata. Regulae, notácia a ligatúry
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 219 – 244

    Teaching of musical texture was formed and developed little by little as a result of experience with techniques of polyphonic music and with a theoretical reflection generalizing namely compositional phenomena and situations marked by discant innovations. This process took place in the 12th and 13th centuries and it was recorded in several treatises and compendia reflecting partial theories, problems and solutions of compositional or perfoming practice. The given study reflects some of these theories and solutions more thoroughly, as they contribute to a creation of a self-contained picture of musical mind of the period. The survey is supplemented by a brief outline of attributes of basic compositional techniques, reflecting at the same time a level of performing experience in vocal polyphony: conductus, motet, hocket, rondellus, fauxbourdon and discant. It is not usual and presently even not easy to speak generally about homogeneous texture teaching – in fact, we speak about various developmental levels of several theories of horizontal voice leading. These theories are presented namely by just then forming sets of rules of movement (Regulae) of particular voices in harmony with ideas of their mutual intervallic co-existence, embodied in the theory of consonancies. One of exquisite concepts of such a theory – among others –, written by Johannes Garlandia, was preserved till today. It is necessary to remind, that foundations of texture teaching – or constitution of a theory of polyphony leading to counterpoint – appeared between 1230 and 1280, in the time when works by Johannes Garlandia (1250) and Franco of Cologne (1280) originated. On the basis of authentic period experience stating the correspondence between the theory and performing practice the whole system of texture teaching looks exceptionally logical and acceptable – seemingly it contains absolutely everything needed: everything necessary for challenging polyphonic compositional and performing (mostly vocal) practice of the 13th century: 1. regulae, e.g. rules or set of recommendations concerning the simultaneous leading of voices and their optimal harmony; 2. revised notational system, built upon precisely measurable time units and modal structures; 3. theory of grouping of particular note values into groups, e.g. theory of ligatures. Musica mensurata brought with itself many terminological, theoretical and performing innovations. It is absolutely evident, that a huge progress in polyphonic musical thinking engendered this theoretical concept, embodying so markedly the first example of a pure compositional theory. A usage of combination of these techniques is one of main signs of this progress. A number of sources – collected period works and treatises – give evidence of the progress. Unfortunately, the knowledge of these compendia in our country is very modest so far (anthology CHYPRE, CMM 21, American Institute of Musicology).


    ČÁRSKA, Etela: Organ ako symbol európskej misie. Pätnásť ročníkov Medzinárodného festivalu Slovenské historické organy
    In:  Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 245 – 250


    SZORÁDOVÁ, Eva: Musicologica Istropolitana III. Editor Marta Hulková
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 251 – 253

    Po prvých dvoch zväzkoch vyšlo na pôde Katedry hudobnej vedy FF UK v Bratislave roku 2004 ďalšie číslo ročenky Musicologica Istropolitana III. Koncepciou i zameraním nadväzuje na predchádzajúce čísla. Jej hlavným cieľom je sprístupniť predovšetkým zahraničným záujemcom výsledky vedeckého výskumu muzikológov zapojených do riešenia vedeckých projektov na Filozofickej fakulte UK. Z tohto dôvodu sú štúdie publikované v nemeckom a anglickom jazyku, čo vytvára predpoklady na zahraničnú spoluprácu a tvorivo-konfrontačný dialóg. Vzhľadom na heterogénnosť výskumného potenciálu (personálneho i tematického zamerania) je problematika publikovaných štúdií skutočne široká. Ročenka obsahuje metodologicky, historicky i etnomuzikologicky zamerané štúdie, ako aj štúdie zaoberajúce sa problematikou jazzu a populárnej hudby.

    [Pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]

    URDOVÁ, Sylvia: Plaude turba paupercula – Franziskanischer Geist in Musik, Literatur und Kunst. Editor Ladislav Kačic
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 253 – 255

    Je prirodzené očakávať, že po odbornej konferencii bude nasledovať vydanie zborníka z konferencie, ktorý predneseným príspevkom umožní existovať ďalej v zhmotnenej podobe, prístupnej pre široký okruh čitateľov. Rovnako prirodzené je očakávať, že zborník z vydareného, odborne vysoko fundovaného podujatia bude nadväzovať na odbornú kvalitu svojho predchodcu. Zborník Plaude turba paupercula – Franziskanischer Geist in Musik, Literatur und Kunst z medzinárodnej interdisciplinárnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala pod rovnomenným názvom pred jeden a pol rokom v Bratislave z iniciatívy jej organizátora Ladislava Kačica, preto nie je žiadnym prekvapením. Dôstojne, hodnotne obohacuje hudobno-historický výskum nielen v našich domácich, ale aj medzinárodných reláciách. Najmä vďaka L. Kačicovi je úspechom slovenskej muzikológie v širšom európskom kontexte. Názov publikácie má svoj pôvod v počiatočných slovách hymnu Plaude turba paupercula (Plesaj, zástup chudobných) z prastarého ofícia k sv. Františkovi z Assisi (1181/2–1226), zakladateľovi1 františkánskeho rádu. Zborník svojimi príspevkami reflektuje nové výsledky vo výskume františkánskej kultúry, ktorá má v porovnaní s inými rehoľami, akými sú napr. benediktíni alebo cisterciáni, ešte stále veľa neprebádaných miest. Kultúrnymi prejavmi a pôsobením duchovných vetiev tzv. františkánskej rodiny – frant i š k á n o v, minoritov, kapucínov, klarisiek – od 13. storočia po súčasnosť sa v zborníku zaoberá 25 r e f e r á t ov v nemeckom a anglickom jazyku, ktoré sú radené v tom poradí, ako boli prednesené na konferencii.

    [Pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]

    ČÁRSKA, Etela: Bydgoszcz – križovatka východnej a západnej muzikológie
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 256 – 258

    Bydgoszcz patrí k poľským mestám s bohatou kultúrnou históriou. Hudbe sa v školských systémoch (od predškolského veku až po vysoké školstvo) venuje mimoriadna pozornosť. Rovnako poskytujú priestor mladej generácii poslucháčov i na pôde Filharmónie Pomorskej I. J. Paderewského. Filharmónia pod vedením riaditeľky Eleonory Harendarskej prevzala štafetu od svojho predchodcu, dirigenta Andrzeja Szwalbeho. On stál aj pri zrode medzinárodného festivalu Musica Antiqua Europae Orientalis, od založenia ktorého uplynulo už 40 rokov. Súčasťou festivalu býva i muzikologický kongres, ktorý vznikol v spolupráci s riaditeľkou Hudobnej Akadémie vo Varšave Sofiou Lissou v 60. rokoch minulého storočia. Kongres prebieha každé tri roky pod hlavičkou festivalu, pričom témy určujú aj dramaturgiu večerných koncertov. Bydgoszcz sa v období totality stala miestom stretania východných a západných hudobných historikov. Bola to jediná možnosť dozvedieť sa o vzájomných väzbách, spoza zatvorených hraníc Východu. Pracovné stretnutia prerástli rokmi do kolegiálnych vzťahov, motivujúcich intenzívnejšiu výskumnú prácu. I keď okruh pôvodných členov sa postupne zúžil, pribúdajú noví mladí muzikológovia, ktorí rozvíjajú tradíciu v slobodnejšom duchu. Bydgoszczi zostala pečať kreatívneho priestoru pre hlboko humánny, etický prístup k hodnotám každej krajiny, ktoré prezentujú zástupcovia jednotlivých muzikologických sekcií. Zo Slovenska sa od počiatku na kongrese zúčastňovali hudobní historici Richard Rybarič, Ján Albrecht, neskôr Ladislav Kačic a i.

    [Pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]

    MEDŇANSKÝ, Karol: 18. Telemannove hudobné slávnosti, Magdeburg 2006
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 258 – 263

    Pri príležitosti tohoročného 325. výročia narodenia Georga Philippa Telemanna (14. 3. 1681–25. 6. 1767) sa stretli interpreti, hudobní vedci, ale aj laickí poslucháči 15.–19. marca 2006 v jeho rodisku Magdeburgu na už 18. ročníku Telemannových hudobných slávností, ktoré sa konali pod mottom Telemann a cirkevná hudba. Ich usporiadateľmi boli hlavné mesto spolkovej republiky Sachsen-Anhalt Magdeburg a Telemannovo centrum v Magdeburgu, zamerané na výskum a starostlivosť o Telemannovo dielo, pričom spoluusporiadateľmi boli mnohé ďalšie spoločenské organizácie, ako aj podnikateľské subjekty. Nad celým podujatím prevzal záštitu ministerský predseda vlády v Sachsen-Anhalte Wolfgang Böhmer. Organizátori tohoročných Telemannových hudobných slávností, konajúcich sa každé dva roky, pripravili pre návštevníkov nielen zaujímavé koncerty venované predovšetkým jeho cirkevnej tvorbe, ale aj medzinárodnú vedeckú konferenciu zameranú na ústrednú myšlienku celého podujatia a niekoľko sprievodných akcií, medzi ktorými bolo určite najvýznamnejšou udelenie výročnej ceny Georga Philippa Telemanna mesta Magdeburg za rok 2006.

    [Pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]

    PETŐCZOVÁ, Janka: Pestrý zborník. Tabulatura Miscellanea. Editor Ladislav Kačic. Edícia: Monumenta Musicae Slovacae
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 263 – 267

    Slovenská hudobná historiografia je bohatšia o novú reprezentatívnu publikáciu Pestrý zborník / Tabulatura Miscellanea, ktorú pripravil do tlače muzikológ, historik PhDr. Ladislav Kačic, PhD., pracovník Slavistického ústavu Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied. Zainteresovaní do problematiky starej hudby na Slovensku hneď z názvu vedia, že ide o mimoriadne vzácny rukopisný prameň zo 17. storočia, pochádzajúci zo Spiša. Tento hudobnohistorický prameň je známy už vyše 100 rokov, „má“ svoj osud a prešiel mnohým muzikológom „cez ruky“. Výskum v oblasti dejín hudby u nás však v posledných desaťročiach výrazne pokročil (v oblasti dejín hudby obdobia baroka, hymnológie a i.) a slovenským hudobným historikom sa podarilo zistiť mnohé nové skutočnosti aj v súvislosti s hudobným repertoárom Pestrého zborníka. Ladislav Kačic systematicky sledoval všetky tieto bádania, a zároveň sám nazhromaždil viacero nových poznatkov počas svojich intenzívnych bádaní v archívoch. Tí, ktorí sú s jeho prácou bližšie oboznámení, vedia, že už dlhší čas p l á n o v a l predložiť tieto objavné skutočnosti v monografickej publik á c i i , venovanej modernému kritickému v y d a n i u n o t o v é h o textu Pestrého zborníka. Monografiu editor rozdelil podľa zaužívaných zvyklostí na textovú a notovú časť, pričom úvodná textová časť je rozsiahlou vedeckou štúdiou, s odborným popisom prameňa a doterajšieho priebehu bádania, s dôkladnou filologicko-kritickou analýzou primárnych informácií obsiahnutých v texte a s podrobnou hudobnoštýlovou analýzou notovej časti Pestrého zborníka. Na základe výsledkov detailných analýz editor v záverečnej časti štúdie sumarizuje nové poznatky o prameni, prehodnocuje staršie závery a predkladá pravdivejší obraz začlenenia rukopisu do dejín hudobnej kultúry Spiša v 17. storočí. Obrazová príloha umiestnená za textovou časťou dovoľuje „nahliadnuť“ do samotného prameňa prostredníctvom 11 faksimilových obrázkov. Jadrom publikácie je kompletná notová transkripcia celej pamiatky, v ktorej sa nachádza 141 skladieb. Pri transkribovaných skladbách je uvedená aj ich pozícia v pôvodnom prameni, priebežným číslovaním príslušných fólií. Transkripcia do modernej notácie je korektná, všetky odchýlky a koruptely sú vysvetlené v revíznej správe, doplnky a identifikácie sú označené hranatými zátvorkami.

    [Pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]

    KROPUCHOVÁ, Jana: Vianoce a hudba. Editor Hana Urbancová. Studia ethnomusicologica II
    In: Slovenská hudba, roč. 32, 2006, č. 2, s. 268 – 270

    Zborník Vianoce a hudba, ktorý pripravila na vydanie etnomuzikologička Hana Urbancová, vyšiel ako druhý zväzok edičného radu Studia ethnomusicologica. Priniesol časť výsledkov grantového projektu VEGA Zbierka vianočných piesní a pastorel Andreja Kmeťa, ktorý bol riešený na Ústave hudobnej vedy SAV. Zborník je tematicky zameraný na rôznorodé aspekty hudobnej kultúry vianočného obdobia na Slovensku. Na priblíženie a zhodnotenie vianočnej tvorby v historickom priereze a žánrovo-druhovej rozmanitosti je potrebná účasť a spolupráca viacerých odborov a špecializácií. Vianočné piesne z ľudovej tradície nie je možné poznávať bez zohľadnenia historického rozmeru vianočnej tvorby, najmä duchovnej piesne a pastorely, pričom bez poznania folklórneho repertoáru sa nedá určiť ani podiel ľudovej kultúry na ich vzniku a vývine. Práve vedomie týchto väzieb a súvislostí viedlo editorku a kolektív autorov k tomu, aby priblížili vianočnú tvorbu v jednotlivých vývinových obdobiach, hudobných druhoch a žánroch, a to z pohľadu hudobnej historiografie, hymnológie, etnomuzikológie i historickej jazykovedy.

    [Pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]