Štúdia sa zaoberá hudobnovýchovnou, hudobnoteoretickou a metodicko-didaktickou literatúrou v autorstve/spoluautorstve ostravských pedagógov v období od 90. rokov 19. storočia do roku 1945. Po úvodnej kontextovej charakteristike regionálnych špecifík mesta Ostrava autor približuje situáciu vývoja hudobnej výchovy a uvádza kľúčové osobnosti hudobnej výchovy v Ostrave v sledovanom období.

V nasledujúcej časti štúdie sa pozornosť venuje prehľadovému okruhu hudobnovýchovnej, hudobnoteoretickej a metodicko-didaktickej literatúry ostravských hudobných pedagógov v období od 90. rokov 19. storočia do roku 1945. Medzi významných autorov hudobnovýchovnej, hudobnoteoretickej a metodicko-didaktickej literatúry patrili Arthur Könnemann, Rudolf Kadleček, Eduard Marhula, Edvard Rund a Rudolf Wünsch. Z hľadiska tematického a obsahového išlo predovšetkým o literatúru, ktorá vychádzala z potrieb rozvoja a modernizácie dobovej hudobnej výchovy (oblasť inštrumentálnej pedagogiky, hudobnej teórie, spevu a zborového spevu, intonácie).

Ďalšie časti štúdie obsahujú detailnejšiu didakticko-analytickú a obsahovú reflexiu troch kľúčových publikácií dvoch hudobných pedagógov, a to Rudolfa Kadlečka a Rudolfa Wünscha. Ide o spis O výchově hudební. Popularisace myšlenky o správné výchově hudební (1905) Rudolfa Kadlečka; ďalej o učebnicu A prima vista. Škola intonace (1929) a spis Katechismus školského zpěvu: Metodika a teorie (1934) Rudolfa Wünscha.

Štúdia prezentuje tému absolútneho sluchu a jeho vplyvu na hudobné vnímanie. V prvej  teoretickej časti predkladáme informácie o predchádzajúcich výskumoch v danej problematike na zahraničnej i domácej pôde. Opisujeme teórie vzniku absolútneho sluchu, jeho rôzne formy, súvislosť s rodným jazykom, ale aj vzťah s inými fenoménmi, napríklad synestéziou či pozitívami a negatívami, ktoré prináša svojmu nositeľovi. Druhá časť ponúka výsledky verejného prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 153 respondentov. Prieskum zisťuje, aké je všeobecné povedomie o absolútnom sluchu, či sa s ním respondenti stretli a nakoľko je rozšírený v populácii. V tretej, experimentálnej časti sledujeme vplyv absolútneho sluchu na zmeny v emóciách respondentov. Skúmame, aké faktory majú vplyv na emocionálnu zmenu pri počúvaní hudby. V závere práce sa snažíme nájsť vysvetlenie pre niektoré z prekvapivých výsledkov a ponúkame možnosti pre ďalší výskum v tejto oblasti.

Umelecké vzdelávanie je otvorené širokej vzorke záujemcov o štúdium vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až po dospelých uchádzačov, ktorým ponúka prípravné štúdium, základné štúdium (ktoré sa člení na I. a II. stupeň), rozšírené štúdium, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých. Väčšina žiakov navštevujúcich ZUŠ uplatní nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe. ZUŠ poskytuje mnohým svojim žiakom v rámci základného štúdia základné umelecké vzdelanie v uvedených stupňoch, ktoré je východiskom pre ďalšie vzdelávanie. Z tohto dôvodu možno chápať štúdium v ZUŠ ako prípravu žiakov na ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia.

Vyučovanie je vo všeobecnosti zamerané na harmonický rozvoj sociálne etablovanej osobnosti žiaka s dôrazom na jeho vedomosti a zručnosti. V tomto procese je dôležité brať ohľad na telesné a psychické predpoklady jednotlivca. Žiaci by mali byť schopní efektívne využívať nadobudnuté kompetencie. V súčasnosti pozorujeme, že spoločnosť ovplyvňuje prudký rozvoj informačno-komunikačných technológií (ktoré sa objavujú od osemdesiatych rokov 20. storočia), čo sa odzrkadľuje aj v školskom prostredí. Vzhľadom na digitalizáciu sveta, v ktorom dnešná mládež žije, vrátane jej zanieteného záujmu o hranie videohier, pedagógovia v snahe zefektívniť a zatraktívniť vyučovacie predmety siahajú po rôznych inovatívnych prostriedkoch a metódach s cieľom motivovať žiakov k aktívnej participácii na vyučovaní, ale aj mimo neho k túžbe učiť sa. Pri tom však často zabúdame, že nielen to, akými prostriedkami a metódami vedieme vyučovací proces, má vplyv na motiváciu žiakov učiť sa, ale hlavne v akom prostredí získavanie potrebných vedomostí a zručností prebieha. Preto by sme sa mali zamerať najmä na to, akú edukačnú klímu vytvárame spoločne so žiakmi v rámci jednotlivých či už všeobecných alebo odborných predmetov. Ako spomíname vyššie v predkladanom texte, práve pozitívna edukačná klíma má vplyv na to, či žiaci sami budú chcieť rozvíjať svoje základné znalosti.

Od vydania posledného „zborníka na po­kračovanie“ pod názvom Hudobný archív, predchodcovia ktorého v minulosti – oso­bitne v 80. rokoch 20. storočia – vychádzali s väčšou frekvenciou, prešlo deväť rokov. Aj z tohto dôvodu je existencia Hudobného archívu s číslom 17 veľmi potešujúca. Lite­rárny archív Slovenskej národnej knižnice (v nedávnej minulosti známejší ako Archív umenia a literatúry SNK) patrí medzi kvalit­né pracoviská s vynikajúcimi odborníkmi, medzi ktorých patria aj zostavovatelia všet­kých doterajších vydaní Hudobných archívov od roku 1974 až po ten aktuálny.

Hudobný archív 17, zostavený Martinou Božekovou, sprístupňuje výsledky vedec­kého a odborného bádania primárnych hudobných prameňov uložených v martin­skom Literárnom archíve, ako aj ďalších se­kundárnych prameňov. Autormi príspevkov sú pracovníci vedeckých, dokumentačných a pedagogických pracovísk na Slovensku, ktorí prispievajú k odkrytiu našej hudobnej minulosti v rozpätí od 15. storočia až po sú­časnosť. Zborník je koncepčne rozdelený do piatich blokov: Hudobno-historické štúdie a pramene, Hudobno-etnografické štúdie, Profily, Recenzie a Správy.

[Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]