• 1/2009: Hudba: Prieniky a kontexty

    1/2009: Hudba: Prieniky a kontexty

    Úvod

    ČIERNA, Alena: Úvodom
    In: Slovenská hudba, roč. 35, 2009, č. 1, s. 3 – 4

    Štúdie

    CHALUPKA, Ľubomír: Dielo Eugena Suchoňa v historických a generačných súvislostiach formovania slovenskej hudby v 20. storočí
    In: Slovenská hudba, roč. 35, 2009, č. 1, s. 5 – 38

    Príspevok sa sústreďuje na sledovanie pozície, ktorú zastával Suchoň, resp. jeho generácia v jednotlivých obdobiach vývoja slovenskej hudby – konkrétne od 20. po 80. roky uplynulého storočia. Každé z jednotlivých desaťročí je dokumentom rozvíjania profesionálnej povahy slovenskej hudby. Východiskový impulz znamenalo formovanie Suchoňovej generácie, neskôr nazvanej „slovenská hudobná moderna“, ktorá od svojho umeleckého nástupu a vývoja v medzivojnovom období priebežne akcentovala svoje programové východiská. Už v období 30. rokov sa však napriek jednotnému umeleckému názoru profilovala štýlová individualita každého zo Suchoňových vrstovníkov. Suchoň v tom čase vytvoril jednak svoju osobitú kompozičnú techniku a predstavil už aj zrelé umelecké výsledky oceňované kritikou. V čase 2. svetovej vojny zažívala slovenská hudba paradoxne jeden zo svojich rozkvetov, tvorili ju nové diela mladších príslušníkov „slovenskej hudobnej moderny“, prudký nástup Jána Cikkera, a najmä úspech Suchoňovej Baladickej suity na zahraničných pódiách. Po roku 1945 sa vynorila dôležitá požiadavka obohatiť štýlový profil slovenskej hudobnej tvorby novými inšpiráciami. Bola to vážna výzva Suchoňovej generácii, ktorej príslušníci však väčšinou zotrvávali na pôvodných východiskách

    V tom čase Suchoň dokončil prácu na opere Krútňava, ktorej sa dodnes dáva prívlastok „prvá slovenská národná opera“. Jej premiéra v decembri 1949 sa však uskutočnila v novom kultúrno-politickom prostredí, keď bola slovenská spoločnosť i umelecká tvorba začlenená do ideologickej sféry Sovietskeho zväzu. Proklamované idey socialistického realizmu prinútili autora Krútňavy dielo prepracovať. Počas písania druhej opery v priebehu 50. rokov sa Suchoň intenzívne snažil o inováciu svojho štýlu, prostredníctvom transformovaného prijatia dodekafonickej techniky. Táto transformácia viedla Suchoňa k radu diel, písaných v 60. rokoch, i k teoretickej reflexii svojho kompozičného úsilia. Cyklus Kaleidoskop, Symfonická fantázia na BACH a teoretická práca Akordika reprezentujú Suchoňov špecifický príspevok do medzigeneračnej konfrontácie, ktorá sa v tom čase vyhrotila nástupom talentovaných mladých skladateľov. Tí mali záujem o prijímanie nových aktuálnych inšpirácií a techník zo súdobej európskej hudby a zároveň sa polemicky stavali proti tradičným východiskám, ktoré pestovala Suchoňova generácia. V záverečnom období Suchoňovej tvorivej aktivity, keď slovenská tvorba najmä v 70. rokoch rástla kvantitatívne a neskôr sa obohatila nástupom skladateľov orientovaných na idey tzv. postmoderny, udržiaval Suchoň svoju dosiahnutú štýlovú pozíciu, preniknutú aj prvkami reminiscencie.

    FUJAK, Július: Na margo niektorých motívov v hudobnej semiotike Petra Faltina
    In: Slovenská hudba, roč. 35, 2009, č. 1, s. 39 – 45

    Text sa zaoberá dodnes podnetnými myšlienkami slovenského muzikológa Petra Faltina (1939 – 1981) v oblasti hudobnej semiotiky, konkrétne, v druhej časti Význam v hudbe jeho ťažiskovej hudobno-semiotickej práce Význam estetických znakov – Hudba a jazyk. Faltin sa v nej opiera primárne o filozofiu Ludwiga Wittgensteina, najmä z obdobia po jeho práci Tractatus logico-philosophicus. Vyvodzuje z nej rekonštitučné dôsledky pre povahu semiotickej reflexie hudobnej semiózy, syntaxe a rôznych aspektov chápania hudobného významu, ktoré sa javia aktuálne aj v kontexte tzv. existenciálnej semiotiky hudby v súčasnosti.

    RUMÁNEK, Ivan R. V.: Hudba v klasickom japonskom divadle nó a jej ázijské korene
    In: Slovenská hudba, roč. 35, 2009, č. 1, s. 46 – 83

    Vo svojom príspevku autor ponúka podrobný pohľad na hudbu a rytmus klasického japonského divadla nó, pričom sa sústreďuje na procesy vývoja, ktoré sa v tejto divadelnej forme uskutočňovali počas stáročí jeho existencie. Zdôrazňuje, že divadlo nó, ako ho dnes poznáme, nie je to isté divadlo, aké v 14. a 15. storočí kodifikoval Kannami a Zeami.

    Základné termíny hudobnej teórie nó reprezentujú pojmy utai (spev), fuši (melodická časť), kotoba (hovorená, menej melodická časť), názvy tónov, dve „stupnice“ cujogin a jowagin a ako korešpondujú so západnými tónmi.

    Na základe výskumu uskutočneného v Japonsku japonskými bádateľmi potvrdeného historickými záznamami a textami sa ukazuje, že hudobný a rytmický vzhľad predstavenia nó sa okolo roku 1600 značne líšil od dnešného. Tóny v utaibon (návody na spievanie nó) využívajúce čínske znaky označujúce tóny pentatonickej stupnice ukazujú, že tóny používané pri speve nó s nimi korešpondujú. Autor kladie základnú otázku – ktorá z dvoch pentatonických stupníc, ktoré sa v Japonsku používajú, by mohla byť základom spevu nó, a pokúša sa ju zodpovedať pomocou výskumu, ktorý sa obracia k samotným koreňom pentatoniky priamo v krajine jej vzniku, v Číne. Od 6. storočia čínska hudba spracovávala vplyvy zo západu, čo tiež znamenalo, že do čínskej hudobnej teórie včlenila indickú heptatoniku, ktorá prevažovala v hudbe ranej dynastie Tchang, za vlády cisára Süancung. Takto obohatená hudba dosiahla Japonsko okolo roku 700 a začala tu úplne nezávislý vývoj. Autor ukazuje pestrosť japonských stupníc a ich aplikáciu v praxi nó. Porovnáva tóny, ktoré sa používajú v speve nó dnes, s teoretickými poznatkami známymi zo starších období.

    Práca obsahuje príklady spevu ilustrujúce teóriu. Zdôrazňujú sa rozdiely medzi rôznymi školami. Autor predstavuje štyri hudobné nástroje, ktoré sa v nó používajú – fue, oocuzumi, kocuzumi a taiko, pričom autor vysvetľuje podstatu zložitých rytmických modelov a spôsob, akým sa kombinujú so spevom. Je zrejmé, že rytmus je rozhodujúcim elementom, oveľa odolnejším voči drobným zmenám v priebehu storočí, ako melodický element. Hľadajúc korene rytmu nó autor poukazuje na nápadnú podobnosť medzi rytmom nó a starovekým gréckym kvantitatívnym metrom a pokúša sa ju vysvetliť.

    Záverečná časť štúdie poskytuje prehľad rôznych „šódanov” – pasáží, z ktorých celá hra nó pozostáva, a charakteristiky typických šódanov.

    Esej

    KILIÇ, Lenka: Stručný výlet do dějin ženského komponování
    In: Slovenská hudba, roč. 35, 2009, č. 1, s. 84 – 88

    Rozhovor

    MARTINÁKOVÁ, Zuzana: Skladateľ a spoločnosť na prahu 21. storočia. Rozhovor so skladateľom a hudobným teoretikom Egonom Krákom
    In: Slovenská hudba, roč. 35, 2009, č. 1, s. 89 – 98

    Materiály

    LANGSTEINOVÁ, Eva: Memorandum z medzinárodnej vedeckej konferencie Kultúra – umenie – vzdelávanie
    In: Slovenská hudba, roč. 35, 2009, č. 1, s. 99 – 102

    Recenzia

    KOPČÁKOVÁ, Slávka: Zuzana Sláviková: Integratívna umelecká pedagogika (Fragmenty)In: Slovenská hudba, roč. 35, 2009, č. 1, s. 103 – 104

    Publikácia voľne nadväzuje na prácu autorky z roku 2001 Učiteľ hudby na prahu 21. storočia. Prináša hlbší pohľad na problematiku zmyslového prežívania ako výrazného stimulačného efektu koordinácie jednotlivých druhov umenia v esteticko-výchovnom procese.
    Autorka v úvode špecifikuje cieľ práce takto: „Cieľom tejto publikácie je načrtnutie možných kritérií pre klasifikáciu tematických, obsahových, štrukturálnych a iných súvislostí základných druhov umení, ako aj všeobecnejších zásad a hľadísk ich výberu pre modernejší a progresívnejší priestor ich uplatnenia – projekt, integratívna dielňa či workshop“. Čiže v tomto zmysle možno konštatovať, že autorka sa spomenutých atribútov dotýka v miere predstavujúcej zhrnutie najpodstatnejších známych teoretických a metodologických východísk skúmanej oblasti, a rovnako môže človeku aktívne pôsobiacemu v pedagogickej praxi napomôcť zorientovať sa a pochopiť základné princípy polyestetického umelecko-výchovného pôsobenia a integrácie umení. Čitateľ sa teda z hľadiska objasnenia rôznych javov, fenoménov a termínov dozvie „čo je to“, zbytočne by však hľadal v tomto type publikácie návod „ako na to“. Didaktické metódy a návody totiž vždy boli a budú otázkou know-how, individuálnej pedagogickej tvorivosti a vyhľadávania príležitostí vidieť a počuť, ako to robia iní…

    [pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu]