Umelecký prínos Juraja Hatríka ako skladateľa profiluje aj výrazná teoreticko-analytická ambícia, keď – ako nástupca Ferenczyho na Katedre hudobnej teórie VŠMU v Bratislave – rozvíja a prehlbuje tradíciu analytického skúmania potenciálu hudobnej znakovosti a symboliky, ktorú Ferenczy ako priekopník filozoficky a psychologicky poučeného uvažovania o hudbe načal. Prináša zrelú, vlastnou umeleckou profiláciou motivovanú koncepciu percepčnej analýzy, ktorá prerástla do semiotického konceptu. Prezentuje ju viacerými publikovanými štúdiami, ktorých sumárne hodnotenie  predstavuje – práve v kontexte tradície hudobnej analýzy na VŠMU – partnerské zrelé pokračovanie. Štúdia je príspevkom k bádaniu tejto aktivity Juraja Hatríka.

Predložená štúdia skúma vhodné možnosti hudby a hudobného vzdelávania v preadolescentnom veku pri prechode z primárneho vzdelávania na stupeň nižšieho sekundárneho vzdelávania.
Po krátkom úvode autorka zavádza termín „tranzitívne obdobie“ a vysvetľuje ho v súvislosti so školským prostredím. Prvá kapitolasa zaoberá emocionálnou a sociálnou vyrovnanosťou detí počas tranzitívneho obdobia a vplyvom komunikácie medzi učiteľom a žiakom a žiakmi medzi sebou na ňu.
Druhá kapitola rieši možnosti vplyvu hudby na dieťa počas tranzitívneho obdobia. Autorka vysvetľuje potenciál hudby pri rozlišovaní artificiálneja  non-artificiálnej hudby. Ďalej vysvetľuje dôsledky funkcií hudby a hudobných prvkov na dieťa v tranzitívnom období.

Tretia kapitola sa sústreďuje na podrobnosti hudobného vzdelávania a možnosťami jeho pôsobenia na celkový osobnostný vývoj dieťaťa v období prechodu na sekundárne vzdelávanie. Autorka osvetľuje hudbu z hľadiska jej významu pre žiakov počas adaptácie na nové školské prostredie. Uvádza tri formy vzdelávania: formálne, neformálne a informálne. Posledná podkapitola štúdie sleduje interaktívne činitele hudobnovzdelávacieho procesu: 1. učiteľ – žiak – učivo, 2. podiel činností učiteľa a žiaka, 3. postoj žiakov k hudbe.

Medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky nitrianskeho kraja patrí kostol sv. Štefana Kráľa nachádzajúci sa v mestskej časti Párovce. Je charakteristickou jednoloďovou emporovou stavbou s polkruhovou apsidou a prvý kostol stál na tomto mieste pravdepodobne už v 10. storočí. K prestavbe do románskeho slohu prišlo v 11. a 12. storočí. Od roku 1992 je kostol v prenájme Gréckokatolíckej cirkvi, čomu zodpovedá aj úprava interiéru. Absencia organu a prítomnosť rozsiahleho ikonostasu boli rozhodujúcimi faktormi pri realizácii akustického výskumu, ktorý mal predovšetkým za úlohu zistiť úroveň zrozumiteľnosti hovorenej reči. Tá je stanovená prostredníctvom indexu prenosu reči STI a mierou zreteľnosti pre reč C50. Ďalšími výsledkami výskumu sú merania akustických parametrov podľa normy ISO 3382-1 posudzujúce priestor z hľadiska vhodnosti pre realizáciu hudobných produkcií.

Doc. Tadeáš Salva zanechal ľudstvu okrem umeleckého diela aj hudobno-teoretické práce. Polyesteticky koncipovaný učebný text „Rozpravy o umení“ integruje hudobnú históriu s prózou, poéziou a drámou. Informácie o hudobných skladateľoch a hudobných formách autor konštruktívne demonštruje a spája s rozbormi reprezentatívnych hudobných skladieb. Súčasťou učebných textov sú inštruktívne skladby „Hudobné príklady kánonických postupov v renesančnej vokálnej polyfónii, vytvárané na princípe slovenských autentických ľudových piesní“.

V košickom vydavateľstve Dive Buki vy­chádza už tre­tia publikácia s názvom Ar­chív III (NÔTY) – notácie a gra­fické partitúry, ktorá reflektuje tvorbu a die­lo významnej osobnosti slo­venského umenia Milana Adamčiaka (1946). Predošlé dve knihy Archív I (EXPO) experimentálna poézia 1964 – 1972 a Archív II (KOPO) – konkrétna poézia 1964 – 1972 sa zaoberali Adamčiakovou poéziou. Tretia sa venuje výlučne jeho grafickým partitúram a notáciám v rôznych podobách a techni­kách zobrazenia. Grafické partitúry predsta­vujú netradičný spôsob zápisu hudobného diela sériami grafických znakov, grafém a značiek. Často využívajú aj verbálne inštrukcie, alebo sú poňaté konceptuálne. Sú zapísané väčšinou na hárku papiera, ale existujú aj trojrozmerné partitúry alebo inštalácie. V histórii hudby sa stretávame aj s tzv. vizualizovanými partitúrami, ktoré nachádzame v mnohých geometrických tvaroch, napríklad ako kruh alebo srdce. Priekopníkom grafických partitúr bol svetoznámy americký skladateľ E. Brown, ktorého preslávila partitúra December 1952 z roku 1952, pozostávajúca iba z vertikál­nych a horizontálnych čiar rôznej hrúbky.

Zostavovateľom publikácie Archív III (NÔTY) je výtvarník a intermediálny tvorca Michal Murin, ktorý je aktívnym propagá­torom Adamčiakovho diela. M. Adamčiak sa tvorbe grafických partitúr venuje už viac než päťdesiat rokov a je autorom vyše 400 diel. Počas pôsobenia v Ústave hudobnej vedy SAV sa venoval vzťahu hudby a vizu­álneho umenia. Je zakladateľom súboru Transmusic comp. a Spoločnosti pre ne­konvenčnú hudbu – SNEH. Pri príležitosti návštevy J. Cagea v Bratislave v roku 1992 kurátorsky pripravil pod názvom Partitúry výstavu jeho diel v Slovenskej národnej galérii.