• 1/2016: Trendy hudobnej pedagogiky

    1/2016: Trendy hudobnej pedagogiky

    Úvodom

    ČIERNA, Alena: Úvodom
    In: Slovenská hudba, roč. 42, 2016, č. 1, s. 5 – 6

    Štúdie

    SCHMUTZ, Wolfgang: Johann Sebastian Bach: Fúga č. 22 b mol BWV 867. Dobre temperovaný klavír, I. diel
    In: Slovenská hudba, roč. 42, 2016, č. 1, s. 7 – 21

    Číselná abeceda aplikovaná na meno BACH dáva: 2 + 1 + 3 + 8 = 14. Ciferný súčet čísla 14 je: 1 + 4 = 5! Prelúdium a fúga č. 22 b mol BWV 867 z prvého zväzku Dobre temperovaného klavíra je v molovej tónine začiatočného písmena Bachovho mena, má predznamenanie 5 b, a je päťhlasná. Analýza diela podľa čísel a číselnej symboliky odkrýva nečakané hádanky. Ich riešenie však potvrdzuje predpoklad, že pre J. S. Bacha bolo toto dielo zvlášť dôležité.

    DYTRTOVÁ, Kateřina: Audiovizuální scéna a hudební výchova
    In: Slovenská hudba, roč. 42, 2016, č. 1, s. 22 – 35

    Text se zabývá interdisciplinární proměnou hudebního zvuku a zvukového ideálu v důsledku proměny myšlení v umění 20. a 21. století. Průnikem hudebního a vizuálního oboru vzniká audiovizuální scéna, ze které text vybírá a analyzuje některé vlivné projekty. Pracuje metodou konceptové analýzy. Edukaci hudební výchovy se tak otevírají možnosti nových médií a jejich jak uživatelská dostupnost, tak odborná inovativnost. Seznamuje s právě vzniklou publikací a učebnicí Ko-text, která v některých kapitolách řeší vztahy zvuku a tvaru.

    NEDĚLKA, Michal: Hudební místopis České republiky na Univerzitě třetího věku
    In: Slovenská hudba, roč. 42, 2016, č. 1, s. 36 – 40

    Kurz hudebního místopisu pro seniory si klade za cíl seznamovat frekventanty s místy, která jsou v České republice spojena s hudbou. Odehrává se ve formě přednášek a exkurzí a sleduje regulérní vzdělávací cíle, odpovídající věkové skupině i zájmu účastníků. Metody práce proto navazují na obecnou hudební výchovu, jíž frekventanti prošli na základní či střední škole a s jejíž pomocí rozvíjejí své znalosti i hudební schopnosti.

    KRÁLOVÁ, Eva – MASARYKOVÁ, Svetlana: Hudobno-pohybové činnosti v projektovej metóde realizované v materskej škole s deťmi predškolského veku
    In: Slovenská hudba, roč. 42, 2016, č. 1, s. 41 – 67

    Hoci v edukačnom procese prevládajú klasické edukačné metódy nad projektovou metódou, najmä z dôvodu náročnej prípravy, v našej štúdii sa zaoberáme jej aplikáciou vo vybranej triede materskej školy (ďalej MŠ). Taktiež sme overili jej potenciál ovplyvniť sociálnu klímu tejto triedy prostredníctvom realizácie hudobno-pohybových činností. Prieskumným cieľom bolo navrhnúť a zrealizovať hudobno-pohybovú činnosť prostredníctvom projektovej metódy s cieľom pozitívne ovplyvniť vzťahy a sociálnu klímu vo vybranej triede v MŠ a následne ju overiť pomocou dotazníka Naša trieda, ktorý modifikoval J. Lašek. My sme ho zmenili na štruktúrované interview a aplikovali ho vo vybranej triede materskej školy. Vzorku prieskumu tvorilo 15 detí, vo veku od 5 do 6 rokov v materskej škole Slniečko v Topoľčanoch. Výsledky prieskumu naznačujú, že hudobno-pohybové činnosti v rámci projektovej metódy pozitívne ovplyvnili sociálnu klímu v triede MŠ. Spokojnosť v triede sa po hudobno-pohybovom intervenčnom programe zvýšila, trenice sa v triede po hudobnej intervencii znížili a stúplo percento súdržnosti v triede. Prostredníctvom realizácie projektovej metódy sa nám podarilo pozitívne ovplyvniť sociálnu klímu medzi deťmi vo vybranej MŠ.

    FOJTÍKOVÁ, Lucia: Gospel music a repertoár novej duchovnej piesne
    In: Slovenská hudba, roč. 42, 2016, č. 1, s. 68 – 87

    Práca skúma vplyv gospel music a jej nonartificiálnych prameňov na liturgickú hudbu. Na základe podrobného dotazníka a analýzy repertoáru 15 bratislavských mládežníckych gospelových chrámových zborov sa autorka snaží poukázať na fakt, že aj gospel music môže ponúknuť hodnotný vklad do liturgickej hudby a amatérske spevácke zbory s vhodnou interpretáciou a zrelým prístupom prinášajú vlastnou i prevzatou tvorbou dôstojnú hudobnú zložku slovenskej katolíckej svätej omši. Autorka pomocou empirického bádania, interview, priameho i nepriameho pozorovania a vlastnej aranžérskej, interpretačnej i dirigentskej skúsenosti dokazuje, že pri systematickej práci so zborom je možné formovať rôzne subkultúry v duchovnej i kultúrnej oblasti, čo následne vedie ku kultivácii hudobného vkusu a rastu hudobných schopností jednotlivých osobností.

    Materiál

    KUCIANOVÁ, Anna: ISBD. Úplné vydanie a 2. vydanie Metodiky spracovania hudobných dokumentov
    In: Slovenská hudba, roč. 42, 2016, č. 1, s. 88 – 96

    Príspevok prináša informácie o štandardoch platných pre spracovanie hudobných dokumentov. Sú tu uvedené informácie o zmenách v najnovšej verzii ISBD, platné pre hudobné dokumenty, ktoré budú zverejnené v preklade do slovenčiny v elektronickej publikácii ISBD. Úplné vydanie. Sú zverejnené najnovšie informácie o stave pravidiel AACR2 a RDA a o ďalších štandardoch, ktoré sú súčasťou 2. vydania Metodiky spracovania hudobných dokumentov. Sú zverejnené aj informácie o súčasnom stave MDT. Záver  príspevku tvoria informácie o rozdieloch medzi bibliografickým spracovaním a bibliografickým citovaním.

    Recenzia

    ŠTEFKOVÁ, Markéta: Tatiana Pirníková: Umelec a intelektuál v zrkadle času. Premeny života a tvorby Ota Ferenczyho
    In: Slovenská hudba, roč. 42, 2016, č. 1, s. 97 – 100

    Monografia slovenskej hudobnej teoretičky Tatiany Pirníkovej je zameraná na význam­ného predstaviteľa novodobej slovenskej hudobnej kultúry Ota Ferenczyho (1921 – 2000). Na výbere protagonistu je zaujímavé, že nepatrí k okruhu prominentných skla­dateľských osobností, ktorým je venovaná väčšina doterajších monografií. Nepatrí k reprezentantom ani slovenskej hudobnej moderny (ktorej v roku 1983 venoval mo­nografiu Ladislav Burlas), ani slovenskej hu­dobnej avantgardy (ktorej svoje celoživotné dielo zasvätil Ľubomír Chalupka). V skutoč­nosti je generačne „mimo“ týchto dvoch oficiálne deklarovaných hnutí. Výrazne však zasiahol do mnohých oblastí slovenského hudobného života ako hudobný estetik, muzikológ, hudobný teoretik, analytik, pe­dagóg, organizátor a funkcionár.

    V úsilí o zachytenie podstaty Ferenczy­ho mnohodimenzionálnej osobnosti volí autorka netradičný spôsob usporiadania materiálu: v štyroch kapitolách nepostu­puje chronologicky, ale postupne mapuje jednotlivé oblasti jeho pôsobenia:

    1. Koncept modernizmu v hudbe, jeho vývoj, transformácie a odkaz pre súčas­nosť.
    2. Skladateľská tvorba – východiská, etapy, konzekvencie.
    3. Činnosť pedagogická, hudobnoteoretic­ká, analyticko-estetická.
    4. Angažovanosť a funkčné pôsobenie v zväzovom, politickom a akademickom prostredí.

    [Pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]