Kompozičná estetika skladateľa Romana Bergera apelujúca na filozoficko-etický rozmer umenia je naliehavým mementom autora, zhudobneným pomocou tzv. existenciálnej expresie. Bergerovo myslenie o hudbe zakotvené vo filozofickom prostredí je tak stimulátorom i k tvorivej pisateľskej činnosti. Humánne a duchovné posolstvo je deklarované Bergerovým negatívnym stanoviskom ku komercializácii hudobnej kultúry a k regresii sociálnej funkcie vážnej hudby, pozdvihnutím étosu ako funkcie kreativity, výpoveďou o potrebe kultivácie ducha, nového typu kultúry sensu stricto, vytvorením teórie muzikogenézy, osobnými postojmi a úctou k Človeku. Na základe analytického pohľadu na personálnu bibliografiu autora (Hudba a pravda; Dráma hudby; Zasada twórczości a Cesta s hudbou) možno Bergerovi prisúdiť nielen status hudobného filozofa, ale aj post blízky poslaniu „kazateľa“, ktorý prostredníctvom integrity skladateľskej a mysliteľskej činnosti hľadá a vnútorne nachádza Pravdu o Človeku.

Zdeněk Šesták patří k nejvýznamnějším soudobým českým skladatelům. Obsahem úvodní části článku je skladatelova biografie; dále následuje Šestákův portrét jako hudebního vědce, zaměřujícího se na hudební historii jeho rodné obce Citoliby. Další odstavce se věnují obecné charakteristice jeho kompozičního stylu, následně pak k jeho proměnám ve sborové oblasti.
Vlastní přehled Šestákovy sborové tvorby je rozdělen do tří oblastí – úpravy lidových písní, tvorby pro děti a tvorby pro sbory dospělých. Vedle základní analýzy je u jednotlivých skladeb uvedeno jejich případné vydání tiskem.

Príspevok predstavuje osobnosť slovenského skladateľa Ladislava Stančeka (1898 – 1979) a jeho hudobnú tvorbu so zameraním na duchovné kompozície. Tento všestranný hudobník – skladateľ, organista, zbormajster, hudobný teoretik a pedagóg bol propagátorom hudobného umenia a kompozične zasiahol takmer do všetkých hudobných žánrov. Jeho rozsiahla sakrálna tvorba obsahuje liturgické spevy, organové a zborové skladby, veľké vokálno-inštrumentálne i komorné kompozície. Piesňový cyklus Tri duchovné piesne op. 107 (1975) vznikol v poslednom tvorivom období skladateľa. Príspevok prináša hudobno-interpretačnú analýzu tohto cyklu a predstavuje možnosti uplatnenia duchovnej tvorby v umeleckom vzdelávaní.

V roku 2016 usporiadalo Slovenské národné múzeum-Hudobné múzeum (ďalej SNM­-HuM) ďalší ročník muzikologickej konfe­rencie konanej tentokrát pri príležitosti 25. výročia existencie samostatného Hudob­ného múzea. Ako v predhovore k zborníku uviedla riaditeľka SNM-HuM Edita Bugalová (súčasne editorka zborníka), táto tretia kon­ferencia z tematického radu Malé osobnosti veľkých dejín – veľké osobnosti malých dejín bola v poradí už šiestou muzikologickou konferenciou, ktorou sa SNM-HuM snaží zapĺňať biele miesta na mape hudobných dejín Slovenska. Je veľkým úspechom, že sa organizátorom konferencie opätovne poda­rilo vydať zborník, ktorý reflektuje „[…] pestrú paletu príspevkov, nielen v dotyku časového rozmedzia piatich storočí, ale aj v regionál­nom rozvrstvení prekračujúcom našu západ­nú hranicu, s poukazom na význam a poslanie osobností vo svojom prostredí.“ Jednotlivé príspevky sú v zborníku usporiadané časovo od najstarších hudobných dejín po naj­novšie. Súčasťou tlačenej podoby zborníka je aj CD-R, ktorého obsah tvorí elektronická podoba zborníka vrátane farebných obrazo­vých príloh a zvukových ukážok.

[Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]

Pražská Hudobná fakulta Akadémie múzic­kých umení (HAMU) si výročie „Nežnej“ či v Česku „Sametovej“ revolúcie už po štvrtý­krát pripomenula Koncertom proti totalite. Zazneli diela autorov, ktorí sa vyhranili proti totalitným režimom (nemeckému nacizmu a komunizmu), alebo sa stali ich obeťami.
17. november, Deň študentstva a Deň boja za slobodu a demokraciu je sviatkom, ktorý sa v súčasnosti už, bohužiaľ, často spája s veľmi rôznorodými emóciami. Roz­čarovanie z ponovembrového vývoja spô­sobilo, že mnohí na dobu pred rokom 1989 spomínajú ako na zlaté časy a myšlienky revolúcie už pre mnohých pôsobia naivne. V umeleckých kruhoch (v tých českých možno ešte o niečo viac než v slovenských) sa však význam tohto dňa stále zdôrazňuje. Ako sa píše v bulletine koncertu, podujatie chce byť pripomienkou toho, že sloboda či ľudské práva sú hodnoty, ktoré si treba vážiť a bojovať za ne. Sprievodným podujatím koncertu bol fragment výstavy Vzdorovali zlu venovaný pamiatke Jozefa Toufara, pátra umučeného začiatkom 50. rokov 20. storočia.

[Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]