• 2/2018: Organy na Slovensku

    2/2018: Organy na Slovensku

    Úvod

    ČIERNA, Alena: Úvod
    In: Slovenská hudba, roč. 44, 2018, č. 2, s. 109 – 110

    Štúdie

    VAŇKOVÁ, Lucia: Organ ako významný kultúrny činiteľ v hudobnom živote Nitry
    In: Slovenská hudba, roč. 44, 2018, č. 2, s. 111 – 162

    Štúdia približuje organovú kultúru mesta Nitry, stručne predstavuje významných organistov a organárov pôsobiacich na území mesta Nitry a súčasne reflektuje aktuálne organové festivaly mesta Nitry. Štúdia charakterizuje osem najvýznamnejších píšťalových organov mesta Nitry z hľadiska historického, staviteľského či zvukovo-estetického. Ide o organy nachádzajúce sa v týchto sakrálnych priestoroch: Bazilika sv. Emeráma, Kostol sv. Petra a Pavla, Kostol sv. Ladislava, Kostol Navštívenia Panny Márie, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi, Kostol Svätého Ducha a Kostol sv. Urbana na Zobori. Pri každom nástroji sú uvedené historické súvislosti vývoja stavby a rekonštrukcií konkrétneho organu, súčasný technický stav organu, opis a dispozícia nástroja doplnená o fotodokumentáciu.

    MARAČEK, Matúš: Organové novostavby na západnom Slovensku v 21. storočí
    In: Slovenská hudba, roč. 44, 2018, č. 2, s. 163 – 207

    Organ ako kráľovský nástroj má medzi všetkými hudobnými nástrojmi výnimočné postavenie. Od 14. storočia sa jeho história začína i na Slovensku. Počas šiestich storočí bolo na našom území postavené množstvo organov, z ktorých mnohé už nejestvujú, pričom veľký počet historických nástrojov je v súčasnosti v zanedbanom stave. V 21. storočí však vznikli viaceré organové novostavby. V tejto štúdii sú opísané konkrétne novostavby na západnom Slovensku. Väčšia pozornosť je venovaná trom najvýznamnejším novostavbám – Koncertná sieň Slovenskej filharmónie v Bratislave, Dóm sv. Martina v Bratislave a Katedrála-Bazilika sv. Emeráma v Nitre. Ostatné novostavby sú analyzované v menšom rozsahu.

    Recenzia

    OLEJÁROVÁ, Andrea: Július Fujak: Emanácie hudobnej semiosféryIn: Slovenská hudba, roč. 44, 2018, č. 2, s. 208 – 210

    Jedinečnosť hudby ako zna­kového systé­mu spočíva vo fakte, že odka­zuje na iný spô­sob myslenia a nonverbálnej komunikácie. Odborná mo­nografia Júliusa Fujaka Emaná­cie hudobnej semiosféry od­krýva semiotic­ko-existenciál­ne a estetické reflexie i úvahy o „hudobnom emanovaní“, resp. vyžarovaní, ktoré zasahuje všetky úrovne ľudského vedomia aj bytia. Autor týmto pojmom poukazuje na exis­tenciálny rozmer vyrovnávania sa so svetom a sebou samým prostredníctvom tvorivého načúvania určitej skutočnosti vtelenej do hudobného diela. Z pozície estetika, se­miotického muzikológa, ale aj hudobného skladateľa prezentuje čitateľovi v troch hlavných blokoch publikácie prienik semio­tických štúdií a motívov myslenia vybraných autorov s analýzami súčasnej nekonvenčnej hudby, úvahami o transgresii smrteľnosti i vlastnými umeleckými projektmi.

    [Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]