• 3/2018: Hudobná pedagogika

    3/2018: Hudobná pedagogika

    Úvod

    ČIERNA, Alena: Úvod
    In: Slovenská hudba, roč. 44, 2018, č. 3, s. 217 – 218

    Štúdie

    ZÁHRADNÍKOVÁ, Ľubomíra: Hudobné nadanie v osobnostnom kontexte žiaka
    In: Slovenská hudba, roč. 44, 2018, č. 3, s. 219 – 246

    V oblasti hudobného nadania sa spravidla zdôrazňuje hereditárna dispozícia. Reálne rozvinutie zdedených vlôh je však – v súlade s chápaním človeka ako jedinečnej bytosti – fakultatívne. V týchto intenciách sme zrealizovali kvalitatívny výskum v designe dvojprípadovej štúdie s komparáciou prípadov (dlhodobé pozorovanie s plnou participáciou a komplementárne metódy). Zamerali sme sa na hudobný i ľudský rozmer charakterovo odlišných žiačok hudobného odboru (hra na husliach) na základnej umeleckej škole. Cieľom výskumu bolo odkryť a opísať vplyv charakterových vlastností, uznávaných hodnôt a postojov participantiek na uplatnenie a rozvíjanie vlastného potenciálu (nielen) v oblasti hudby. Výskum poodhalil výraznú intervenciu osobnostných faktorov pri rozvíjaní hudobných schopností participantiek.

    KMENTOVÁ, Milena: Témbrový sluch v rozvoji hudebnosti předškolních a mladších školních dětí
    In: Slovenská hudba, roč. 44, 2018, č. 3, s. 247 – 251

    Příspěvek vymezuje témbrový sluch jako hudebně sluchovou schopnost. Shrnuje principy testování témbrového sluchu, které jsou součástí nestandardizovaných testů hudebnosti od poloviny 20. století. Autorka dále představuje dvě úrovně vlastního testu témbrového sluchu pro předškolní děti a žáky mladšího školního věku. Vyvozuje z výzkumu doporučení pro hudební výchovu i hudební psychologii.

    VESELÝ, Ondrej: Defektné návyky hry na gitare (alebo k niektorým aspektom metodiky výučby klasickej gitarovej elementaristiky)
    In: Slovenská hudba, roč. 44, 2018, č. 3, s. 252 – 276

    V pedagogickej práci Defektné návyky hry na gitare prinášame metodické spracovanie a návrhy výučby gitarovej elementaristiky. Definujeme tiež najčastejšie defektné návyky hry na gitare a poskytujeme najzákladnejšie alternatívne prístupy na báze teoretických východísk témy z oblasti didaktiky, hudobnej psychológie a funkčnej anatómie. Dôležitosť skúmanej problematiky je artikulovaná náročnosťou edukačného procesu výučby vo vzťahu k najmladším žiakom a ich náchylnosťou na získavanie nežiaducich návykov.

    HARAGOVÁ, Paulína: Dejiny výučby hry na akordeóne na Slovensku a najvýznamnejšie pedagogické osobnosti
    In: Slovenská hudba, roč. 44, 2018, č. 3, s. 277 – 289

    Počiatky systematizovanej výučby hry na akordeóne sa datujú do 50. rokov 20. storočia. Chromatický akordeón sa pôvodne využíval ako sprievodný nástroj k tancu, spevu častušiek a budovateľských piesní. Vďaka prepojenosti s kultúrnou ideológiou sa mu dostalo podpory aj v novovznikajúcom hudobnom školstve, ktoré sa začalo systematizovať po poštátnení všetkých hudobných škôl v roku 1951.

    Hoci sa hra na akordeóne vyučovala takmer na každej hudobnej škole, pedagogický proces nezabezpečovali kvalifikovaní pedagógovia, ale vo väčšine prípadov to boli klaviristi alebo organisti. Pedagogické oddelenia, ktoré boli zriadené pri hudobných školách v Bratislave, v Žiline a v Košiciach, získali v roku 1960 štatút konzervatória. Do roku 1989, keď došlo k zmene politického režimu, boli na Slovensku len tri konzervatóriá – bratislavské, žilinské a košické.

    V Bratislave sa hra na akordeóne začala vyučovať v školskom roku 1952/1953. Najvýraznejšou pedagogickou osobnosťou akordeónového oddelenia bola Marta Szőkeová (1920 – 2002), priekopníčka inovatívnej nemeckej mechovej techniky. Zaslúžila sa o vznik klasického akordeónového oddelenia bratislavského Konzervatória a vďaka nej bola hra na akordeóne zaradená aj do študijných programov Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

    Aj žilinské Konzervatórium prijalo prvého záujemcu o štúdium hry na akordeóne v školskom roku 1952/1953. Z mnohých pedagógov vystupuje do popredia nadšený propagátor akordeónu Miroslav Košnár (1938 – 2016). Vďaka pravidelnej účasti na medzinárodných súťažiach nadväzoval kontakty so zahraničnými pedagógmi, získaval nový notový materiál a repertoár svojich študentov orientoval na západoeurópsku akordeónovú literatúru.

    Na košickom Konzervatóriu sa akordeón začal vyučovať v roku 1955/1956. Pôsobil tu Vladimír Čuchran (1941 – 2010), jeden z popredných slovenských akordeónových interpretov. Ako prvý odohral celovečerný akordeónový recitál a realizoval nahrávku pôvodných akordeóvých kompozícií slovenských skladateľov. Z jeho iniciatívy vzniklo niekoľko skladieb určených pre akordeón, viaceré mu boli priamo dedikované a veľkú väčšinu premiéroval.

    Pedagogické osobnosti ako Marta Szőkeová, Miroslav Košnár alebo Vladimír Čuchran sa zaslúžili nielen o výchovu kvalifikovaných pedagógov a interpretov, ale aj o položenie základov slovenskej akordeónovej pedagogiky.

    Materiály

    BLAŽEKOVÁ, Miroslava: Príbeh Orffovho Schulwerku na Slovensku – príspevok k 20. výročiu vzniku Slovenskej Orffovej spoločnosti
    In: Slovenská hudba, roč. 44, 2018, č. 3, s. 290 – 310

    Článok sa zaoberá históriou Orffovho Schulwerku na Slovensku od 60. rokov 20. storočia až po súčasnosť. Vykresľuje peripetie šírenia ideí Schulwerku v kontexte spoločensko-politickej situácie bývalej Československej socialistickej republiky i obdobie oživenia po páde železnej opony. Predstavuje osobnosti, ktoré majú podiel na šírení myšlienok Schulwerku na Slovensku a mapuje ich pedagogickú i publikačnú činnosť. Prináša profil Slovenskej Orffovej spoločnosti – organizácie, ktorá sa zaoberá vzdelávaním učiteľov v kontexte jej domácich i zahraničných aktivít.

    KODEJŠKA, Miloš: Historie a poslání visegrádských doktorandských konferencí v Praze
    In: Slovenská hudba, roč. 44, 2018, č. 3, s. 311 – 316

    Autor článku je vedoucím Visegrádského hudebního týmu, který vznikl v roce 2007. Představí  evropskou hudební organizaci EAS, ve které pracoval dlouhodobě jako Národní koordinátor  pro Českou republiku.  Uvede nejdůležitější aktivity Visegrádského hudebního týmu a jeho význam pro hudební pedagogiku  i  revizi rámcově vzdělávacích programů (státních plánů). Příspěvek vyhodnocuje  historii i poslání  visegrádských doktorandských konferencí v Praze od roku 2009  po současnost.

    Recenzia

    RUTTKAY, Juraj: Boris Banáry a kol.: Hudobné kontexty
    In: Slovenská hudba, roč. 44, 2018, č. 3, s. 317 – 320

    Po mimoriadne plodných rokoch vydava­teľských aktivít Katedry hudby na Žilinskej univerzite v Žiline, počas ktorých v období šiestich rokov vyšlo až štrnásť monografií a zborníkov autorov a editorov Ladisla­va Burlasa (Formy a druhy hudobného umenia, 2006; Dejiny európskej hudobnej teórie, 2007), Renáty Beličovej (Hudobný život na Slovensku – kontinuita či diskon­tinuita? I., II., III., 2007, 2009, 2010; Hudba v kultúre európskeho stredoveku I, 2006; Hudba v kultúre európskeho stredoveku I. Antológia, 2006; editorsky Zvuk v súčasnej hudobnej kompozícii, 2012; spoluautorsky s Ladislavom Burlasom Zvuk – problém hudobnej estetiky aj hudobnej pedagogiky, 2012), Borisa Schuberta a Jany Schuberto­vej (Jazz v integrovanej estetickej výchove, 2007) a Juraja Ruttkaya (Acta humanica, 2010; Metamorfózy hudobnej kultúry vo Vrútkach I, II, 2008, 2010, bulletin Katedry hudby), ako aj niekoľko zošitov Sloven­ských ľudových piesní pre spev a klavír Pavla Kršku a akordeónových skladieb Michaela Ganiana v edícii Miroslava Košnára, sa po štvorročnej odmlke roku 2016 podarilo zrealizovať vydanie zborníka Ars Kremniciensis – Traditio et Tempore v edícii Antónie Ťahún Mendelovej a monografického diela Hu­dobné kontexty autorského kolektívu pod vedením Borisa Banáryho. K týmto knižným výstupom jednoznačne patria zvukové, resp. audiovizuálne nosiče, z ktorých spomeňme profilové CD akordeonistky- -študentky Daniely Hudecovej, ktorá získala ocenenie ministra školstva, profilové CD fakultného miešaného speváckeho zboru OMNIA pod vedením Moniky Bažíkovej, CD výstupy z workshopov a kolokvií pod gesciou Marka Piačka a Renáty Beličovej alebo audioučebnicu intonácie a sluchovej analýzy hudobného skladateľa a pedagóga Jana Grossmanna. Predmetom našich úvah je vyššie spomenuté monografické dielo Hudobné kontexty autorského kolektívu pod vedením Borisa Banáryho, ktorého redaktorkou a zostavovateľkou je Antónia Ťahún Mendelová.

    [Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]