DOI: 10.4149/SH_2025_1_2

Violončelová sonáta č. 1, op. 1, je dielom tridsaťročného slovenského skladateľa Michala Vileca. Štvorčasťový sonátový cyklus vypovedá o jeho logickom uvažovaní nad hudobnou formou, ale aj nad bohatou melodickou invenciou a kultivovaným harmonickým cítením. M. Vilec sa vzdialene opiera o klasické hudobné formy minulosti, ale zámerne ich aj modifikuje. Popri koncertantnom parte violončela je virtuózne chápaný aj klavírny part, ktorý skladateľ v minulosti sám interpretoval. V rámci formovej analýzy sme zistili, že v troch zo štyroch hudobných foriem zachováva M. Vilec pravidlá schém: sonátovú formu, rondo a variácie. V poslednej časti cyklu možno hovoriť o polyfonickej skladbe s čiastočnou kontrapunktickou technikou. Znovuobjavenie Vilecovej prvej violončelovej sonáty iste obohatí históriu violončelovej sonáty slovenských autorov, ktorú v úvode príspevku ponúkame v stručnom prehľade.

Klíčová slova
Michal Vilec; violončelová sonáta; sonátový cyklus

DOI: 10.4149/SH_2025_1_3

Štúdia osvetľuje filozofickú stránku príbehu opery Rusalka, ktorá kladie do antagonistického vzťahu lásku a nesmrteľnosť. V úvode prináša stručný opis života a opernej tvorby Antonína Dvořáka, pričom sa sústreďuje na charakteristiku jeho slovanského obdobia a symboliku v slovanskej mytológii. Vzhľadom na zámer štúdie sa ďalej venuje autorovi libreta Jaroslavovi Kvapilovi a inšpiratívnym momentom vedúcim k tvorbe libreta k opere Rusalka. Na podklade charakteristiky obdobia fin de siécle prináša charakteristiku jeho libreta k opere a zamýšľa sa nad zaradením opery Rusalka do žánru rozprávky, pričom poukazuje na momenty korelujúce so psychologickou drámou. Druhá časť štúdie (pripravená do čísla Slovenská hudba 2) prinesie rozbor vybraných obrazov z opery z reálneho i fantazijného sveta. Prostredníctvom charakteristiky a komparácie hudobnovýrazových prostriedkov vo vzťahu k textovej zložke sa autorka pokúsi poukázať na tie prvky hudobnej reči, ktoré na jednej strane definujú virtuálnu realitu a na druhej strane reálny svet.

Kľúčové slová
Antonín Dvořák; opera; Rusalka; hudobné výrazové prostriedky; Jaroslav Kvapil; realita; fantázia; rozprávka; psychologická dráma; mytológia; symbolika

DOI: 10.4149/SH_2025_1_4

Štúdia sa venuje problematike autorského práva v hudbe, pričom pozornosť sústreďuje na jeho súčasné výzvy a otázky. Skúma právne a muzikologické aspekty autorského práva, a zároveň analyzuje jeho vplyv na skladateľov, interpretov aj organizátorov hudobných podujatí. Zameriava sa na otázku, kde leží hranica medzi legitímnou umeleckou inšpiráciou a plagiátorstvom. Významnú časť textu tvoria rozbory konkrétnych prípadov porušenia autorského práva. Medzi najznámejšie kauzy patrí spor medzi Edom Sheeranom a dedičmi Marvina Gaya, spor medzi Pharellom Williamsom a Marvinom Gayom a medzi kapelami Led Zeppelin a Spirit. Text rozoberá aj prípady z československého prostredia.  Dôležitou témou je aj vplyv umelej inteligencie na hudobnú tvorbu a otázka, komu patria autorské práva na hudbu generovanú AI. Venuje sa tomu prípad piesne Now and Then od The Beatles, v ktorej bola použitá umelá inteligencia. Súčasťou štúdie je empirický prieskum, ktorý prostredníctvom ankety zisťuje názory skladateľov, interpretov a organizátorov hudobných podujatí na fungovanie systému autorských práv na Slovensku. Výsledky prieskumu ukázali rozmanité postoje – kým niektorí respondenti vnímajú systém ako funkčný, iní poukazujú na jeho nedostatky najmä v oblasti transparentnosti, vyplácania honorárov a fungovania autorských organizácií ako SOZA. V závere článku sa upozorňuje na potrebu reformy systému autorských práv, ktorý by chránil práva tvorcov a zároveň podporoval inovácie a tvorivosť v digitálnom veku.

Kľúčové slová
autorské právo; muzikológia; hudba; umelá inteligencia; plagiát; prípadové štúdie; empirický výskum

DOI: 10.4149/SH_2025_1_5

Rozprávanie „dvornej interpretky“ klavírnych diel Ilju Zeljenku, v ktorom sa stretá spomienka, reflexia, interpretačná analýza  i úprimný opis vlastného procesu prehodnocovania a kryštalizácie  prístupu k zeljenkovskej poetike.

Kľúčové slová
Ilja Zeljenka; klavírne diela; poetika

DOI: 10.4149/SH_2025_1_6

Autor sa vo svojom príspevku zaoberá slovenskými operami pre deti. Formuluje problémy v súvislosti s definíciou opery ako žánru, rozoberajúc profesionálne texty, ktoré vyšli väčšinou pri príležitosti premiér troch slovenských operných titulov pre deti. Podľa neho tieto iba minimálne prispievajú k definícii detskej opery ako súčasti operného umenia a iba okrajovo sa týkajú problematiky účinkov detskej opery na detské publikum. Autor uvádza charakteristiky súčasnej generácie, ktoré sú pre ňu typické. Text v závere uvádza otázky a návrhy na diskusiu k danej problematike.

Kľúčové slová
opera; detské publikum; recenzia; pedagogická interpretácia; interdisciplinarita

DOI: 10.4149/SH_2025_1_7

Július Fujak, pôvodne estetik a muzikológ so záujmom o rockovú hudbu, výrazne zasiahol do viacerých oblastí hudobného života na Slovensku. Fujak vo svojej osobnosti spája skúsenosti inštrumentalistu improvizátora, pedagóga a teoretika. Venuje sa estetike, semiotike a filozofii alternatívnej hudby nielen ako teoretik, ale aj praktik v konkrétnych projektoch. Jeho fascináciu experimentálnou a alternatívnou hudbou ocenil Ľubomír Pavelka, hudobný publicista, estetik, pedagóg a hráč na bicích nástrojoch, ktorý sa ujal zostavenia monografie ideí tohto autora vo forme rozhovorov, esejí a úvah v skrátených podobách.

O Julovi Fujakovi sa vyjadrili viacerí umelci zo zahraničia ako o kľúčovej osobnosti experimentálnej hudby vo východnej Európe. Hovoria o Fujakovi ako o komplexnom hudobníkovi, ktorý používa vždy transformované radikálne nové podoby v hudobných postupoch, pričom prekvapuje jeho dráždivosť a neopočúvanosť, spôsob, akým premosťuje vysokú hudbu s alternatívnou či avantgardnou hudbou. Jeho prácu ocenil multimediálny umelec, huslista, violončelista a skladateľ Jon Rose z Austrálie, Aero Tarasti z Fínska, Petr Slabý, redaktor časopisov UNI a His Voice z Prahy, ale aj slovenský publicista a kritik, Adrián Demoč, redaktor časopisu Hudobný život.

[Pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]

DOI: 10.4149/SH_2025_1_8

Mária Strenáčiková ml. je v odborných kruhoch dnes už známou autorkou, ktorej publikačná činnosť sa orientuje na hudobnú problematiku z rôznych aspektov (pedagogických, psychologických a sociologických), pričom sa venuje aj témam s kontextom slovenských dejín hudby. Jej prvé výstupy reflektovali potreby hudobno-pedagogickej praxe a boli určené študentom pomaturitného štúdia na konzervatóriách. Venovali sa problematike písania záverečných absolventských prác (2001 a 2014) a pedagogike (2014, 2015 a 2016). Zahraničný debut reprezentuje publikácia Notes on Vocal Works of Slovak Composers v spoluautorstve s Máriou Strenáčikovou st., uznávanou odborníčkou v oblasti hudobnej teórie a dejín hudby (tematike slovenských dejín hudby venovali aj ďalšie svoje publikácie pre študentov konzervatórií pod názvom Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku 1 a 2 z roku 2014). V roku 2017 – pri príležitosti 25. výročia založenia konzervatória v Banskej Bystrici – pripravila Mária Strenáčiková ml. hodnotnú publikáciu Konzervatórium Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici 1992 – 2017; 25 rokov – desiatky pedagógov – stovky žiakov – tisícky vystúpení. V nasledujúcom období sa venovala otázkam hudobnej edukácie, ktoré analyzovala v troch vysokoškolských učebniciach pre hudobníkov-profesionálov na doplnenie pedagogickej spôsobilosti a kvalifikácie (Teoretické východiská učiteľskej praxe pre doplňujúce pedagogické štúdium učiteľov umeleckých predmetov 1, 2 a 3, 2017, 2018). Aj v období svetovej pandémie bola nanajvýš činná a koncom roka 2020 publikovala vtedy mimoriadne aktuálnu a prínosnú monografiu Vzdelávanie v čase pandémie (2020). V ďalšej publikácii nazvanej 50 otázok učiteľov ZUŠ a konzervatórií (2021) využila netradičné spracovanie tematiky vzdelávania umelcov prostredníctvom schém, praktických návrhov a interaktívnej spätnej väzby pomocou kvízov dostupných cez QR kódy. Týmito zaujímavými formami „… odpovedá na najčastejšie kladené otázky učiteľov základných umeleckých škôl a konzervatórií pracujúcich v hudobnom, literárno-dramatickom a hudobno-dramatickom odbore“ (Strenáčiková, 2021, s. 11), ktoré sa často objavujú nielen medzi študentmi pripravujúcimi sa na dráhu umeleckého pedagóga, ale aj medzi začínajúcimi (a niekedy aj skúsenejšími) pedagógmi.

[Pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]