DOI: 10.4149/SH_2025_2_1

Štúdia „Reálne a virtuálne v opere Antonína Dvořáka Rusalka (II)“ nadväzuje na príspevok, uverejnený v Slovenskej hudbe, roč. 51, 2025, č. 1, s. 29 – 48, ktorý priblížil filozofickú stránku príbehu opery Rusalka, kladúcu do antagonistického vzťahu lásku a nesmrteľnosť; stručný opis života a opernej tvorby Antonína Dvořáka s dôrazom na charakteristiku jeho slovanského obdobia a symboliku v slovanskej mytológii; stručný životopis a charakteristiku autora libreta Jaroslava Kvapila a inšpiratívne momenty vedúce k tvorbe libreta k opere Rusalka. Prvá časť štúdie priniesla tiež charakteristiku obdobia fin de siècle vo vzťahu k povahe libreta k opere a zamyslela sa nad zaradením opery Rusalka do žánru rozprávky s poukazom na momenty korelujúce so psychologickou drámou. Druhá časť štúdie (Slovenská hudba 2025/2) prináša rozbor vybraných obrazov z opery z reálneho i fantazijného sveta. Prostredníctvom charakteristiky a komparácie hudobnovýrazových prostriedkov vo vzťahu k textovej zložke autorka poukazuje na tie prvky hudobnej reči, ktoré na jednej strane definujú virtuálnu realitu a na druhej strane reálny svet.

Kľúčové slová
Antonín Dvořák; opera; Rusalka; hudobné výrazové prostriedky; Jaroslav Kvapil; realita; fantázia; rozprávka; psychologická dráma; mytológia; symbolika

DOI: 10.4149/SH_2025_2_2

Štúdia sa zaoberá hudobnými kryptogramami – technikou, pomocou ktorej skladatelia v notácii kódujú mená, dátumy alebo správy do hudobnej formy. Tento fenomén sa vyskytuje už od obdobia baroka až do súčasnosti. Slúži ako osobný podpis, symbolická správa alebo hravá zábava s kultúrnymi kódmi. Autor uvádza princípy konštrukcie kryptogramu (napríklad transformácia písmen na tóny na základe diatonického systému) a ich význam v dielach Johanna Sebastiana Bacha (B-A-C-H), Bedřicha Smetanu (iniciály B-Es vo Vyšehrade), Dmitrija Šostakoviča (D-Es-C-H), ale aj v súčasnej českej hudbe (projekt Pocta Smetanovi alebo skladba Brnk od samotného autora štúdie Jana Vičara).
Záverečná časť štúdie má didaktický zámer: hudobné kryptogramy sa tu prezentujú ako prostriedok na rozvíjanie kultúrnej a interdisciplinárnej gramotnosti. Možno ich použiť v hudobnom vzdelávaní (analýza, skladba), vo výučbe jazykov (fonetika), histórii (kontexty totalitných režimov), matematike (kombinatorika) alebo informatike (šifrovanie). K praktickým aktivitám študentov patrí vytváranie kryptogramov, ich rytmizácia, harmonizácia a inštrumentácia, ako aj diskusie o sémantike hudobných motívov. Štúdia zdôrazňuje, že kryptogramy nie sú iba hrou, ale mostom medzi hudbou, identitou skladateľa a šírším spoločenským kontextom – podporujúc kritické myslenie a tvorivosť.

Kľúčové slová
hudobný kryptogram; B-A-C-H; D-Es-C-H; hudobný motív; hudobná analýza; skladba; Johann Sebastian Bach; Bedřich Smetana; Dmitrij Šostakovič; Jan Vičar; hudobné vzdelávanie; hudobná pedagogika; interdisciplinárne vyučovanie; kultúrne kompetencie; kultúrne dedičstvo; hudba a jazyk; súčasná česká hudba

DOI: 10.4149/SH_2025_2_3

Každý hudobník má za sebou cestu pozostávajúcu zo vzdelania, inšpirácie a kultúrnych tradícií, ktoré formujú nielen jeho zručnosti, ale tiež jeho svetonázor. Táto práca poskytuje jedinečný pohľad na hudobné vzdelávanie v Bielorusku, krajine, v ktorej sa sovietskej dedičstvo prelína s modernými prístupmi a hudba vytvára spojenie medzi minulosťou a prítomnosťou. Štúdia skúma systém hudobného vzdelávania v Bielorusku v súvislosti so všeobecným a umeleckým vzdelávaním. Opisuje historický vývoj, súčasnú organizačnú štruktúru a typy inštitúcií. Súčasťou štúdie je hĺbková analýza špecifík hudobného vzdelávania na rôznych stupňoch vzdelávania. Významnou súčasťou práce je tiež zhodnotenie, ako hudobné vzdelávanie v Bielorusku prispieva k zachovaniu kultúrnych tradícií a integrácii nových pedagogických metód do súčasného vzdelávacieho systému.

Kľúčové slová
hudobné vzdelávanie; Bielorusko; vzdelávací systém; školský systém

DOI: 10.4149/SH_2025_2_4

Záujem o reprodukciu hudby dôb dávno minulých sa objavil už v 19. storočí, ale až v polovici 20. storočia sa uskutočnili prvé pokusy interpretovať diela starej hudby autenticky, v duchu dobových interpretačných tradícií a na kópiách historických nástrojov. Predložená štúdia skúma okolnosti súvisiace s nástupom a vývojom hnutia historicky poučenej interpretácie a zriadením vedeckých a vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa zaoberajú interpretáciou starej hudby. Okrem toho vzdáva poklonu priekopníckym hudobníkom, dirigentom a profesionálnym súborom, ktoré si ako prvé osvojili tento revolučný prístup k interpretácii skladieb hudobnej histórie.

Kľúčové slová
historicky poučená interpretácia; stará hudba; autentická interpretácia; dobová interpretácia

DOI: 10.4149/SH_2025_2_5

DOI: 10.4149/SH_2025_2_6

V súčasnom digitálne prepojenom svete nie je núdza o informácie. Sú ľahko dostupné kedykoľvek, komukoľvek a kdekoľvek, stačí mať smartfón, tablet alebo počítač a stabilné pripojenie na internet. Ani cudzí jazyk nie je prekážkou, existuje množstvo online nástrojov na preklad textu, ktorý možno ešte kde-tu pokrivkáva, ale doslova deň za dňom sa zlepšuje. Na stole je otázka: „Treba nám ešte vôbec vydávať (vysokoškolské) učebnice?“ Pri učebniciach na elementárnom alebo strednom stupni máme menej pochybností – deti a mládež potrebujú informácie upravené a didakticky zostavené vzhľadom k svojmu veku, vývinu kognitívnych funkcií mozgu, nadväznosti na ostatné predmety atď. A čo vysokoškoláci? Majú predsa prednášky, majú univerzitné knižnice, mali by byť schopní vyhľadávať a triediť informácie. Ale predsa – informácií je veľa, nie všetky su relevantné pre potreby toho-ktorého študijného odboru a povedzme si úprimne: „… študenti su všiváci, aj my sme boli“ (ako nám na hodinách často a s obľubou opakoval jeden z mojich pedagógov) a je pohodlnejšie prečítať si na skúšku jednu útlu knižku, ako loviť informácie po knižniciach a internete.

[Pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]