DOI: 10.4149/SH_2025_3_1

V príspevku po prvýkrát prinášame umelecký profil klaviristky, korepetítorky, komornej partnerky, hudobnej pedagogičky a didaktičky klavírnej hry Jely (Jeleny) Medveckej-Hodžovej (1923 – 1999). Príspevok vznikol analýzou kritík a hodnotení koncertných vystúpení v slovenskej periodickej tlači, štúdiom pozvánok a ručne zhotovovaných plagátov, uložených v rôznych fondoch v rôznych inštitúciách na Slovensku. Významné postavenie má aj Hodžovej vysokoškolské skriptum Základné metodicko-pedagogické tézy vyučovania klavírnej hry. Podnety zo sovietskej a iných svetových klavírnych škôl (1989). Súčasťou príspevku je séria siedmich rukopisne písaných listov Jely Hodžovej, odoslaných zo Ženevy do Bratislavy v rozpätí rokov 1945 – 1948. Adresátkou listov bola Hodžovej pedagogička Anna Kafendová-Zochová.

Kľúčové slová
Jelena Medvecká-Hodžová; klavírne umenie; interpretácia; metodika vyučovania klavírnej hry; korešpondencia

DOI: 10.4149/SH_2025_3_2

Príspevok sa venuje glitch music ako okrajovému, úzko profilovanému žánru elektronickej hudby. V užšom zmysle glitch music využíva chybu, tzv. glitch, ako estetický a kompozičný prvok. V širšom zmysle hovoríme o technických zlyhaniach či úmyselnej manipulácii obvodov, resp. o kreatívnej technike circuit bending so zámerom hľadania novej estetickej hodnoty zvuku. V príspevku sa na pozadí historického vývoja od estetiky hluku dostávame až do postdigitálneho obdobia, kde glitch možno chápať nielen ako hudobný žáner, ale aj ako filozoficko-estetický koncept. V rámci fundamentálnych aspektov tohto žánru autor analyzuje metódy práce s chybou a jej techniky. Osobitnú pozornosť venujeme analýze albumu 94diskont. (Oval, 1995), ktorý demonštruje funkciu estetiky chyby v podobe kultúrnej a korporátnej kritiky. Tento album skúma tiež emocionálnu odozvu digitálneho odpadu. Príspevok tak prispieva k pochopeniu glitch music ako fenoménu, ktorý spája technológiu, experiment a umenie.

Kľúčové slová
glitch music; duch v stroji; elektronická hudba; album 94Diskont.; circuit bending

DOI: 10.4149/SH_2025_3_3

V práci skúmame kvalitu a kvantitu vydávania jazzových albumov na Slovensku a zároveň kompozičné techniky, ako aj historické hudobné vplyvy na skladby na týchto albumoch. V krátkosti v práci zhrnujeme desaťročie ocenení ESPRIT Jazz Awards, historický vývin slovenského jazzu a publikáciu albumov. Z nominácií cien ESPRIT Jazz Awards sme vybrali albumy, ktorých autori patria k mladšej generácii súčasných jazzových hudobníkov na Slovensku. Vo vybraných skladbách autorov ako Tibor Feledi, Tomáš Lukáč, Ester Wiesnerová, Peter Zajaček a Mária Reháková sme analyzovali na jednej strane harmonické štruktúry skladieb a formy, ako aj historické, štýlotvorné prvky jazzovej hudby, originalitu kompozícií a predvedenie.

Kľúčové slová
jazz; fusion; harmónia; third stream; kompozícia

DOI: 10.4149/SH_2025_3_4

Štúdia sa zameriava na tvorbu Dana Heribana pre deti, s dôrazom na humor, iróniu, paródiu a ďalšie mimohudobné prvky. Autorka skúma, akým spôsobom Heriban využíval komické prvky v hudbe aj v textoch a ako ich prepájal s detskou fantáziou, poetikou a hudobnou hravosťou. V práci sa analyzujú jeho dva albumy pre deti – Čosi úsmevné (2018) a Chipsy King (2020) – pričom sa podrobne opisuje ich hudobná aj textová zložka, spolupráca s básnikmi a hudobníkmi a prítomnosť humoru v jednotlivých piesňach. Osobitná pozornosť sa venuje typom komického efektu (slovné hračky, metafory, paródie, zvukové efekty, situačný humor), ako aj pedagogickému potenciálu týchto skladieb. Autorka uvádza aj výsledky neštruktúrovaného pozorovania s deťmi vo veku 5 – 6 rokov, ktoré ukázali, že Heribanove piesne podporujú fantáziu, pohybovú aktivitu, rytmické cítenie a tvorivosť. Text poukazuje na jedinečnosť Heribanovej detskej tvorby, ktorá spája kvalitu a umeleckú hodnotu s prístupnosťou a zábavnosťou pre deti i rodičov.

Kľúčové slová
Dano Heriban; komické prostriedky; hudba pre deti; Čosi úsmevné; Chipsy King

DOI: 10.4149/SH_2025_3_5

V roku 2024 vyšlo v spolupráci s Hudobným centrom v Bratislave druhé, rozšírené a revidované vydanie monografie amerického pedagóga, interpreta, dirigenta a muzikológa Marka Krolla s názvom Johann Nepomuk Hummel. Život a svet hudobníka.

Monografia koncepčne pozostáva z trinástich kapitol a štyroch príloh. V prvej kapitole Svety Johanna Nepomuka Hummela autor priniesol genealogický pohľad do Hummelovho rodu. Zaoberá sa generáciou umelcovho starého otca Caspara Melchiora Balthasara Hummela a otca Johannesa. Starý otec hral na dychových a sláčikových nástrojoch. Vnuk Johann Nepomuk ho považoval za zakladateľa komorného hudobného žánru v Rakúsku. Otec Johannes účinkoval ako huslista v kapele grófa Antona II. Grasalkoviča vo Viedni a Prešporku a ako vedúci divadelného súboru Neues Theater. V roku 1779 po výmene divadelného riaditeľa sa rozhodol otec Johannes opustiť Prešporok a uchádzať sa o miesto v Prahe. V Prahe pobudol necelý rok a prijal miesto učiteľa hudby v sirotinci vo Wartbergu, dnešnom Senci. Tam ostal do roku 1788, keď prijal pozvanie slúžiť ako hudobný riaditeľ viedenského Theater auf der Wieden. Autor knihy identifikoval, že Hummel bol počas 38 rokov habsburským poddaným a využíval štedrosť svojich zamestnávateľov pri podpore umenia. Prostredie Viedne malo rozhodujúci vplyv na formovanie Hummela a jeho postavenia ako významného interpreta a skladateľa. K viedenskému obdobiu sa viaže aj jeho prvé zamestnanie na poste kapelmajstra u Esterházyovcov.

[Pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]