DOI: 10.4149/SH_2025_4_1

V štúdii prinášame pohľad na život a umelecké aktivity skladateľa, pedagóga, hudobného kritika, regenschoriho a dirigenta Fraňa Dostalíka (1896 – 1944). Bol európsky rozhľadeným skladateľom, inklinujúcim k hudobnej moderne, štvrťtónovej hudbe a ľudovej hudobnej kultúre. Vzpieral sa tradičným vyjadrovacím hudobným sústavám a inšpirácie hľadal v tvorbe Bélu Bartóka, Leoša Janáčka a Aloisa Hábu. Bol autorom vyše 300 kritík, recenzií, glos a rozhovorov, ktoré uverejňoval najmä ako hudobný referent denníkov Slovák a Národnie noviny po príchode do Bratislavy roku 1927. Reflektoval v nich súdobú svetovú a slovenskú hudobnú kultúru, interpretačnú prax a koncertný život stredoeurópskych metropol (Bratislava, Budapešť, Praha, Viedeň). Bol členom a funkcionárom hudobných, umeleckých, kultúrnych a cirkevných spolkov s celoslovenskou pôsobnosťou, v ktorých organizoval hudobný život.

Kľúčové slová
Fraňo Dostalík; hudobný skladateľ; hudobný kritik; pedagóg; dirigent; propagátor tvorby Bélu Bartóka, Leoša Janáčka a Aloisa Hábu

DOI: 10.4149/SH_2025_4_2

Interpretačné tradície francúzskej barokovej hudby a interpretačná prax skladieb pre priečnu flautu je centrálnou témou predkladaného príspevku. Priečna flauta sa po prvý raz ako sólový nástroj etablovala práve vo Francúzsku okolo roku 1700, a preto prvé hudobné diela určené výlučne pre ňu nachádzame až v období vrcholného baroka. Na základe štúdia stavby priečnych fláut francúzskych staviteľov a francúzskych škôl hry na priečnej flaute z prvej polovice 18. storočia sme upriamili pozornosť na ozrejmenie interpretácie nasledujúcich charakteristík francúzskej barokovej hudby: notácia, názvy skladieb, taktové označenia, tempá tanečných častí, nerovnomerné prevedenie rýchlych nôt, sylabická artikulácia a prax viazania nôt do párov.

Kľúčové slová
francúzska baroková hudba; baroková flauta; historicky poučená interpretácia

DOI: 10.4149/SH_2025_4_3

DOI: 10.4149/SH_2025_4_4

V roku 2024 vyšlo v spolupráci s Hudobným centrom v Bratislave druhé, rozšírené a revidované vydanie monografie amerického pedagóga, interpreta, dirigenta a muzikológa Marka Krolla s názvom Johann Nepomuk Hummel. Život a svet hudobníka.

V dňoch 15. – 16. októbra 2025 sa v klasicistickom kaštieli v Dolnej Krupej uskutočnila vedecko-odborná konferencia Tezaurus hudobných prameňov na Slovensku – retrospektíva a perspektíva. Podujatie pripravila Slovenská národná skupina Medzinárodného združenia hudobných knižníc, archívov a dokumentačných centier (SNS IAML) v spolupráci so Slovenským národným múzeom – Hudobným múzeom (SNM – HuM) a Hudobným centrom (HC).

Kaštieľ, ktorý Hudobné múzeum spravuje od roku 2003 ako národnú kultúrnu pamiatku, poskytol konferencii jedinečný historický a zároveň príjemne zmodernizovaný priestor. Miesto s výnimočným geniom loci bolo symbolicky zvolené aj s ohľadom na 60. výročie založenia odborného pracoviska, ktoré sa v priebehu času transformovalo na dnešné SNM – HuM. Inštitúcia dlhodobo zohráva kľúčovú úlohu v starostlivosti o hudobné kultúrne dedičstvo Slovenska ako aj v spracovávaní prameňov do medzinárodnej databázy RISM (Répertoire International des Sources Musicales).

Konferencia nadviazala na tradíciu odborných podujatí oboch partnerských inštitúcií – na konferencie cyklu Pramene slovenskej hudby, ktorú dlhodobo poriada Slovenská národná skupina IAML, a cyklus Veľké osobnosti malých dejín a malé osobnosti veľkých dejín, organizovaný SNM – HuM.

V rámci tohto ročníka sa oba koncepty prepojili s cieľom reflektovať slovenský hudobný tezaurus ako otvorený súbor hudobných prameňov a kontextových informácií, mapujúci obdobie od stredoveku po súčasnosť.

[Pokračovanie recenzie je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]