Príspevok mapuje život a tvorbu Milana Adamčiaka od prvého stretnutia autora s touto významnou slovenskou hudobnou osobnosťou v apríli 1987. Spoločné záujmy, neskôr aj koncerty v Transmusic Comp., spoločné výstavy aj kurátorské projekty zblížili tieto dve osobnosti natoľko, že ich spolupráca v posledných rokoch vyvrcholila do prípravy štvorzväzkovej monografie, ktorá ma celkovo 1 500 strán a zahŕňa aj CD a DVD. Vrcholom mala byť výstava v SNG v spolupráci so spolukurátorkou Luciou Gregorovou Stachovou, ktorej sa však Milan Adamčiak nedožil. Rozsiahla výstava prezentovala koncepty, akcie, experimentálnu poéziu, ale hlavne grafické partitúry, zvukové objekty a krátkodobú spoluprácu s Johnom Cageom. Uvedené texty približujú práve tento segment Adamčiakovej tvorby.

Predkladaný text porovnáva tradičnú notáciu európskej hudobnej tradície a grafické partitúry z pohľadu možností a limít ich hudobnej realizácie. Dôraz sa kladie na osobnosť a tvorbu Milana Adamčiaka (1946 – 2017) a historické kontexty, v ktorých intermediálna grafická notácia prenikla do umeleckej tvorby v slovenskej umeleckej proveniencii. Na záver textu prinášame analýzu interpretačných možností Adamčiakovho diela Transfigurazioni z roku 1979.

Štúdia prezentuje účinkovanie huslistu, pedagóga, organizátora hudobného života a majiteľa nehnuteľností Jenö Hubaya (1858 – 1937) na Slovensku. Dôraz kladie na vyše 10-ročné pôsobenie v kaštieli v Mošovciach, kde sa stretávali Hubayovi spolupracovníci, umelci a žiaci. Hubay so svojou manželkou grófkou Rózou Cebrianovou a umelcami svetového mena (Krips, Zathureczky a iní) realizovali v mošovskom kaštieli večerné komorné koncerty. Po konfiškácii majetku po roku 1945 upadlo Hubayovo meno vo vzťahu k Mošovciam na vyše 70 rokov do zabudnutia. Z mošovského kaštieľa sa zachovalo niekoľko rukopisov a odpisy skladieb, ktoré sú uložené vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Viaceré zo skladieb nie sú uvedené v katalógu Hubayových diel z roku 1997 zostavenom Lászlom Gombosom.

Autorka príspevku analyzuje tri relevantné monografie česko-slovenskej hudobnej pedagogiky, ktoré znamenali posun v rozvoji vedného odboru a značný vplyv mali aj na koncepciu školskej hudobnej výchovy. Pozornosť venuje aj rôznym súvislostiam a prípadným odkazom rezultátov pre súčasnú edukačnú prax.

Hoci sa otázkami o etickom pôsobení hudby na človeka zaoberá filozofia už od staroveku, dodnes nie sú jednoznačne zodpovedané. Ak však existuje možnosť, že „krása hudby“ a „krása dobra“ pramenia z toho istého zdroja, treba tieto otázky skúmať, a najmä v súvislosti s výchovou, pretože výchova človeka predpokladá výchovu k dobru a k hodnotám. Participantmi nášho výskumu Hodnotová orientácia detských hudobných interpretov boli žiaci základných umeleckých škôl na Slovensku – úspešní účastníci národných a medzinárodných interpretačných súťaží (18 žiakov). Cieľom výskumu bolo zistiť, či vysoká úroveň participantov v sfére hudobnej interpretácie má svoju paralelu aj v oblasti ich hodnotovej orientácie. Dáta sme získavali kombináciou kvalitatívnych i kvantitatívnych metód s použitím výskumných nástrojov vytvorených ad hoc: a) riešenie morálnych dilem; b) test nedokončených viet; c) modifikovaný sémantický diferenciál Charlesa E. Osgooda (faktor hodnoty, faktor energie, a novovytvorený tretí faktor – „faktor emocionálneho účinku“), prostredníctvom ktorého posudzovali participanti pätnásť pojmov (pravda, súťaž, víťazstvo, pomsta, dobro, spravodlivosť, klamstvo, priateľstvo, ľahostajnosť, láska, odpustenie, prehra, výsmech, krása, odvaha); d) štruktúrované interview s vybranými ôsmimi participantmi vo finálnej fáze výskumu. Výsledky analýzy dát poukázali na nonkonformné zmýšľanie participantov s orientáciou na hodnoty z kategórie duchovných a sociálno-interakčných hodnôt s ťažiskom v hodnote lásky. Hoci výskum odhalil súvzťažnosť medzi orientáciou participantov na hudbu a orientáciou na dobro, nemohol (a nebolo to ani jeho cieľom) odhaliť kauzalitu – predstavuje hudba agens dobra u participantov alebo od zmyslu pre dobro sa odvíja aj ich zmysel pre krásu hudby? V každom prípade vedľa seba stojí rozmer estetický a etický a navzájom sa nevylučujú. Čo je príčinou a čo následkom bude potrebné skúmať v ďalších výskumoch. Naším cieľom nebolo odhaliť pravdu, ktorú ľudstvo za stáročia neodhalilo, ale k pravde sa približovať a hľadať cesty ako sa k nej priblížiť.

Historický vývoj i aplikácia rôznych prejavov či podôb ornamentiky v inštru­mentálnej hudbe sú neustále aktuálne. Ich tematika sa dnes týka predovšetkým potrieb hlbšieho pochopenia zmyslu a du­cha interpretácie barokovej hudby 17. – 18. storočia. Rovnako však aj otázok ďalšieho vývoja a existencie tohto pozoruhodného dedičstva počas ďalších stáročí. Vyžadujú si neustávajúcu tvorivú činnosť generácií interpretov, pedagógov a muzikológov. I vďaka nim sa takzvaná stará hudba trvale oživuje, regeneruje. Odkrývanie a sprístup­ňovanie početných významných historic­kých prameňov prináša potrebný výklad, poučenie, edukáciu. Navyše, staršia hudba aj vďaka historickým nástrojom či ich kva­litným kópiám nadobúda svoju pôvodnú zvukovosť a čaro. Veľkú starostlivosť však potrebuje aj samotná interpretačná prax. Preniknúť do otázok formy, ale rovnako aj do ducha dobovej ornamentiky, je náročné.

[Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]