Originalitu a individuálne črty kompozično-tvorivého odkazu slovenského skladateľa Tadeáša Salvu (1937 – 1995) možno charakterizovať ako komplex koncentrovaný silou svojráznej a nástojčivej expresivity. Postihnutie jeho štruktúry zobrazuje model kruhového tvaru, v ktorom je do centra postavený kľúčový symbol “E” – Expresivita. Je napájaná šiestimi vonkajšími zdrojmi – životom skladateľa rozčleneným do 9 etáp, úctou k slovenskému folklóru, náboženskou vierou, akcentom na ľudský hlas, poľskou kompozičnou školou, okolitým svetom. Z takto nasýteného centra expresivity Salva ťažil pri voľbe takisto šiestich kompozično-technických postupov v svojich dielach: záujem o zvuk, využitie textov, dvanásťtónový priestor hudobnej štrukturácie, aleatorická metóda chronometrickej regulácie, metamorfózy a prieniky druhovo-žánrových okruhov, baladickosť. Špecifickosť každého z vonkajších zdrojov i vnútorných aplikačných priestorov je zastúpená konkrétnymi Salvovými skladbami.

Zámerom predloženého textu je pohľad na život a dielo slovenského skladateľa Ilju Zeljenku. Ťažisko jeho tvorby spadá do druhej polovice dvadsiateho storočia. Príspevok sa prednostne zameriava na jeho klavírnu tvorbu.

Prostredníctvom klavíra Zeljenka vo svojej tvorbe predkladá možnosti kompozičného prístupu k inštrumentálnej tvorbe a spôsob vyrovnávania sa s estetickými a teoretickými aspektmi daného obdobia. Máme tak možnosť sledovať  jeho osobitý prístup ku kompozícii a môžeme zhodnotiť dosah vplyvu tejto originálnej osobnosti na slovenskú hudbu.

Súčasťou textu je aj načrtnutie základných životných udalostí a tvorby autora v širšom kontexte doby, ktorá mala dopad na jeho osud i tvorivý vývoj. Na záver textu uvádzame analýzy štyroch klavírnych skladieb Ilju Zeljenku.

Štúdia poskytuje čitateľovi prehľad o gitarových kompozíciách skladateľov slovenského pôvodu, ktorí žijú a tvoria v zahraničí.  Zaoberá sa dielami z pera Pavla Šimaia, Iris Szeghy, Viery Janárčekovej, Mariána Budoša, Jozefa Kolkoviča, Oľgy Kroupovej a Jany Kmiťovej. Ide o skladateľov využívajúcich gitaru nielen v skladbách komorného či ansámblového druhu. V katalógu ich diel sa nachádzajú tiež skladby pre gitaru, určené na sólistické koncertné predvedenie. Ide o diela, ktoré svojím rozsahom, prepracovanosťou a významom zaberajú dôležité miesto v slovenskej gitarovej literatúre.

Tému výskumu tvorí hudobná edukácia na základnej umeleckej škole, presnejšie svet učiteľa hudobného umenia. Cieľom výskumu bolo odhaliť agensy a pozadie mimoriadnych hudobno-edukačných výsledkov učiteľky hry na husliach v kontexte jej životného príbehu. Žiaci participantky (učiteľka s takmer päťdesiatročnou praxou) sa pravidelne a v atypickej početnosti umiestňujú na prvých priečkach národných i medzinárodných interpretačných súťaží a stávajú sa úspešnými študentmi konzervatórií. Preto sme sa rozhodli požiadať túto excelentnú učiteľku o participáciu vo výskume a nahliadnuť do jej hudobno-edukačného i osobnostného sveta. Zvolili sme kvalitatívny metodologický prístup v biografickom designe v rámci ktorého sme použili metódu životného príbehu. Dáta získané naratívnym rozhovorom sme transkribovali do písomnej formy. Analýzou dát (otvorené kódovanie → axiálne kódovanie → selektívne kódovanie) sa vyhranili jednotlivé kategórie rámcované troma hlavnými líniami príbehu, s vyústením do odhalenia kľúčových agensov excelentných hudobno-edukačných výsledkov participantky. Prvá kategoriálna línia Životná téma – hudba (zahŕňajúca šesť kategórií) chronologicky odkrýva príbeh participantky od jej prvého rozhodnutia „Keď do hudobnej školy, tak na husle,“ a sleduje intervenciu jej osobnostných faktorov v súslednosti zdolávania prekážok (vrátane nutnej zmeny povolania – povolanie učiteľky hudobného umenia namiesto plánovite docieleného a s entuziazmom vykonávaného povolania orchestrálneho hráča). Druhá kategoriálna línia Hudobno-edukačný kontext (päť kategórií) sa zameriava na cieľavedomý odborný rast participantky – rast k sofistikovanej výučbe. Tretia kategoriálna línia Sociálne interakcie (tri kategórie) odhaľuje prelínanie a stret intrapersonálneho sveta participantky so svetom interpersonálnym (úspech verzus daň). Neobvyklé hudobno-edukačné výsledky participantky nevznikali na báze priaznivých vonkajších podmienok, ale na báze vnútorného zanietenia a vnútornej sily participantky, a to – ako odhalila naratívna analýza – synergiou prirodzeného hudobného nadania a svedomitosti ako základných energetických agensov, s komplementárnou intervenciou osobnostných čŕt − nezlomnosti a pragmatickosti. Výskum pokladáme za prínos nielen z hľadiska motivačného, ale aj z hľadiska spoznania „backgroundu“ úspechov a pedagogickej práce učiteľa hudobného umenia na základnej umeleckej škole, ako aj poznania učiteľa ako človeka.

Slovenská národná skupina IAML organizuje každoročne cyklické hudobné konferencie vždy v inom meste a v inej inštitúcii, ktorá sa zaoberá predovšetkým hudbou a rôznymi hudobnými aktivitami. Spoluorganizáto­rom konferencií býva niektorá z inštitúcií, ktorá patrí k členom Slovenskej národnej skupiny IAML.

V dňoch 26. – 27. septembra 2017 sa v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratisla­ve uskutočnila už 7. konferencia hudobných knihovníkov, archivárov a múzejníkov pod názvom Pramene slovenskej hudby VII. Hlavný­mi organizátormi konferencie boli Slovenská národná skupina IAML a Hudobný kabinet Univerzitnej knižnice v Bratislave, ktorý podujatie organizoval vo svojich priestoroch. Podujatia sa zúčastnilo približne 50 účastní­kov z rôznych inštitúcií z celého Slovenska.

[Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]

Muzikologický seminár Prezentácie – kon­frontácie, ktorý pravidelne organizuje Katedra hudobnej teórie a dramaturgie Hu­dobno-tanečnej fakulty VŠMU v Bratislave, sa už v hudobno-teoretickej a muzikologic­kej societe etabloval ako priestor na prezen­táciu hudobnovedného a hudobnoteoretic­kého výskumu na Slovensku i v zahraničí. Kým v roku 2015 boli ústredným mottom seminára príspevky venované myšlienkam a dielu slovenského skladateľa Juraja Bene­ša (Muzikológia v 21. storočí – metódy, témy a ciele / Hommage à Juraj Beneš), v roku 2016 seminár nemal danú strešnú tému, ale vy­tvoril platformu na prezentáciu čiastkových tém aktuálnych vedeckých projektov a na konfrontáciu názorov na rôzne otvorené otázky súčasného muzikologického výsku­mu. Obrazom širokého záujmového spektra prezentovaných tém seminára je aj zborník Prezentácie – konfrontácie 2016, v ktorom sa nachádzajú príspevky z oblasti hudobnej historiografie, estetiky, pedagogiky a socio­lógie, ako aj hudobnoanalytické štúdie.

[Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]