DOI: 10.4149/SH_2024_1_1

Ladislav Burlas (3. 4.1927 – 11. 2. 2024) patril medzi popredných slovenských muzikológov a hudobných skladateľov. Od začiatku svojej kariéry pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied v Bratislave, a to medzi rokmi 1951 – 1987 (v rokoch 1960 – 1973 aj ako jeho riaditeľ). Po úspešných knižných dielach zacielených do oblasti hudobnohistorického a etnomuzikologického bádania sa neskôr začal koncentrovať na prehĺbenie bádania v systematických disciplínach hudobnej vedy. Ako tvorivý vedecký pracovník napísal počas svojho života (autor alebo spoluautor) dovedna 21 knižných prác a desiatky (viac ako 160) muzikologických štúdií a odborných článkov. Za ťažiskové a pre slovenskú hudobnú vedu najprínosnejšie možno označiť diela ako Hudobná teória a súčasnosť (1978), Slovenská hudobná moderna (1983), Pohľady na súčasnú slovenskú hudobnú kultúru (1987) a ďalšie. Koncom 90. rokov sa Burlasov fokus ešte vo väčšej miere sústredil do oblasti reflexie problémov hudobnopedagogickej a hudobnovýchovnej praxe, výsledkom čoho sú vysokoškolské učebnice Teória hudobnej pedagogiky (1997) a Hudba – komunikatívny dynamizmus (1998).

Ako žiak jedného zo zakladateľov slovenskej národnej hudby (Mikuláš Schneider-Trnavský), ako aj o generáciu mladšieho predstaviteľa slovenskej hudobnej moderny (Alexander Moyzes), dostal tú najlepšiu súkromnú základnú (v rodnej Trnave), stredoškolskú (konzervatórium v Bratislave) a vysokoškolskú hudobnú prípravu na skladateľské povolanie (Vysoká škola múzických umení v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1955). Medzi jeho najznámejšie a najhranejšie kompozície môžeme zaradiť Svadobné spevy z Horehronia (1957), Metamorfózy krás pre miešaný zbor a husle sólo (1964), vokálnu symfóniu Stretnúť človeka (1984) a ďalšie. Za „opus magnum“ sa pre jeho silný etický náboj zvykne považovať dielo Planctus (1968) pre sláčikový orchester, ktoré vzniklo ako umelecká reakcia na okupáciu Československa v roku 1968. Spomienky tých, ktorí s profesorom Burlasom prišli do kontaktu, poukazujú na humanistický rozmer jeho osobnosti a jeho aktivít, nesúcich pečať ľudskosti, omylného i presvedčivého, pokorného i nezlomného prístupu k životu. To robí jeho vedecký, ľudský a umelecký život inšpiratívnym pre budúce generácie.

Kľúčové slová
Ladislav Burlas, hudobná veda, hudobná tvorba, hudobná výchova, hudobná akadémia, humanizmus

DOI: 10.4149/SH_2024_1_2

Štúdia skúma fenomén psychických blokov v korelácii s kreativitou, ktoré sa vyskytujú pri tvorivom hudobnom procese umelcov. Predkladaná štúdia, vychádzajúca z odbornej literatúry, ale aj z vlastnej skúsenosti autora a prieskumu v prostredí hudobných umelcov, identifikuje príčiny a prejavy tvorivých blokov v tejto oblasti. Skúma potenciálne stratégie na prekonanie týchto prekážok, pričom ponúka teoretické poznatky aj praktické odporúčania. Kombináciou teoretických a empirických prístupov táto práca prispieva k chápaniu komplexnej povahy tvorivých blokov v hudbe a poskytuje návod pre hudobníkov, ktorí sa ich snažia prekonať.

Kľúčové slová
emočné bloky; kreatívne bloky; kreativita; umenie; psychológia

DOI: 10.4149/SH_2024_1_3

Príspevok sa zaoberá profesionálnym tanečným divadlom – Divadlom Štúdio tanca v Banskej Bystrici. Opisuje jeho umeleckú činnosť a charakterizuje vybrané tanečné diela s dôrazom na spôsob využitia hudobných výrazových prostriedkov.

Kľúčové slová
tanečné divadlo, pohyb, Divadlo štúdio tanca v Banskej Bystrici, hudba, performancia

DOI: 10.4149/SH_2024_1_4

Štúdia je štruktúrovaným pohľadom na pôvodné operné diela slovenských skladateľov, ktoré boli uvedené v zmenených kultúrno-politických podmienkach po roku 1989, s akcentom na situáciu v novom miléniu. Autorka sa na problematiku zameriava z hľadiska autorských poetík, žánrov, tém, jazykovej i dramaturgickej stránky literárnej zložky či cieľových diváckych skupín. Zamýšľa sa nad tým, nakoľko diela skomponované v sledovanom období rozvíjajú tradície slovenskej opernej tvorby predchádzajúcich desaťročí a do akej miery sa im vzďaľujú, pričom sa u nemalej časti z nich vynára aj otázka, či ich vôbec možno označiť za operu; táto téma, ktorá medzinárodným operno-divadelným diškurzom rezonuje už niekoľko desaťročí, nadobudla v sledovanom období na aktuálnosti aj v našom kultúrnom kontexte.

Kľúčové slová
slovenská operná tvorba, 21. storočie, zriaďované operné divadlá, alternatívne divadelné prostredie, operná tvorba pre deti

DOI: 10.4149/SH_2024_1_5

Text sa zaoberá aktuálnou situáciou v bratislavskej Opere SND so zohľadnením historických súvislostí jej pôsobenia. Venuje sa pojmu „národné“, pričom dôraz kladie na otázku, čo tento prívlastok znamená, resp. čo by mal pre Operu SND znamenať dnes. Hľadá súvislosti medzi problémami súboru a stavom spoločnosti, teda celospoločenskými kultúrnymi anomáliami. Než by sa usiloval o odpovede, kladie skôr otázky ‒ so zámerom ponúknuť inšpiráciu pre cestu k pozitívnym zmenám v Opere SND, ale i v spoločnosti ako celku.

Kľúčové slová
opera; národný; tvorba; tradícia; spoločnosť; kultúra