DOI: 10.4149/SH_2023_4_1

Predkladaný text je záverečnou časťou štúdie s názvom Kompozície slovenských skladateľov a skladateliek pre gitaru. Nadväzujúc na prvú a druhú časť štúdie tu predstavujeme vývoj komponovania pre gitaru od 80. rokov minulého storočia po súčasnosť. V kapitole o vývoji v rozmedzí rokov 1980 – 1989 predstavujeme predovšetkým determinanty a podoby hudobnej tvorby Dušana Martinčeka a Pavla Malovca pre gitaru. V nasledujúcej kapitole sa potom venujeme ďalšiemu vývoju od 90. rokov po súčasnosť s bližším prihliadnutím na tvorbu Lukáša Borzíka. V samostatnej, poslednej kapitole sa nakoniec venujeme využívaniu gitary v kontinuu hudobnej tvorby Jozefa Kolkoviča. Pridanou hodnotou tejto časti sú tiež dva rozhovory s Mariánom Budošom a Jozefom Kolkovičom informujúce o ich skladateľských skúsenostiach a postojoch súvisiacich s možnosťami gitary v súčasnej komponovanej hudbe.

Kľúčové slová
gitarová hudba; slovenskí skladatelia; slovenské skladateľky; komorná hudba; hudba pre sólovú  gitaru

DOI: 10.4149/SH_2023_4_2

Johann Nepomuk Hummel a jeho kantáta Polymelos, op. 82 (1818)
Široká slovanská kóda (Antonín Dvořák, Piotr Iľjič Čajkovskij)

Druhá časť štúdie (Johann Nepomuk Hummel a jeho kantáta Polymelos, op. 82 (1818) skúma okolnosti vzniku tejto podivuhodnej kantátovej skladby, využívajúcej ruské národné piesne zo zbierky Ľvova-Prača. Vybrané piesne Hummel syntetizoval s jazykom vrcholného klasicizmu a v nemeckej textovej verzii vytvoril z nich aj svadobnú kantátu (predchodcu Stravinského Svadby).
Široká slovanská kóda skúma využitie citovaných ruských pramenných piesňových zbierok v dielach slovanských romantikov – Antonína Dvořáka a Piotra Iľjiča Čajkovského. Čajkovského prístup onedlho modifikoval Igor Stravinskij pri kompozícii baletu Svätenia jari (1912).

Kľúčové slová
Johann Nepomuk Hummel; Polymelos; slovanská hudba; ruské národné piesne

DOI: 10.4149/SH_2023_4_3

Štúdia dokumentuje na základe analýzy primárnych prameňov vývoj učiteľského vzdelávania v Modre v rokoch 1938 až 1950. Zameriava sa na zmeny v hudobnom vzdelávaní a praktizovaní hudby zapríčinené politickým dianím na Slovensku koncom tridsiatych rokov 20. storočia, zároveň mapuje učiteľské vzdelávanie počas 2. sv. vojny. Zachytáva premeny, ktoré nastali v hudobnom vzdelávaní po roku 1945 a dopad reformy učiteľského vzdelávania po roku 1948. Prináša profily hudobných pedagógov pôsobiacich na pôde tejto pedagogickej inštitúcie a hodnotí vplyv ich činnosti na kvalitu hudobného vzdelávania a mimoškolskej hudobnej činnosti.

Kľúčové slová
Modra; hudba; vzdelávanie; štátny učiteľský ústav; štátna učiteľská akadémia; Samuel Kovář; Jozef Weber; Tibor Andrašovan; František Melkovič; Ladislav Hrdina; Leopold Zoltán Krull; hra na klavíri; hra na organe; spev a hudobná náuka; hra na husliach; hudobná výchova