DOI: 10.4149/SH_2021_2_1

DOI: 10.4149/SH_2021_2_2

DOI: 10.4149/SH_2021_2_3

DOI: 10.4149/SH_2021_2_4

Organové dielo Exodus od slovenského skladateľa Romana Bergera je jednou z najrozsiahlejších, najmonumentálnejších a najzávažnejších skladieb organového repertoáru. Autor vo svojej hlbokej hudobnej meditácii o vážnych otázkach existencie človeka v ňom predstavil svoju životnú a skladateľskú filozofiu. Predložená štúdia je interpretačnou analýzou tejto kompozície. V každej z jej štyroch častí sa prezentuje sa spôsob myslenia, ktorým organový interpret pristupuje k naštudovaniu a predvedeniu tohto diela. Poskytuje osobný pohľad na registráciu, frázovanie, artikuláciu, riešenie technických problémov, prípravu komplikovaných úsekov, výrazovosť a ďalšie aspekty pri formovaní vlastného interpretačného prejavu.

Kľúčové slová
Roman Berger, organ, Exodus, interpretačná analýza

DOI: 10.4149/SH_2021_2_5

Ján Levoslav Bella a Richard Strauss pôsobili ako hudobníci v nemeckých komunitách v 2. polovici 19. a 1. polovici 20. storočia. Obaja boli predovšetkým skladatelia a dirigenti. Celkovo 14 zachovaných listových kontaktov oboch kapelníkov-skladateľov vzniklo pri riešení praktických problémov v čase medzi 27. 8. 1888 a 29. 1. 1912.  Listy predovšetkým sprevádzajú a osvetľujú uvedenie kantátového diela Richarda Straussa Wandrers Sturmlied, op. 14 v sedmohradskej Sibini pod taktovkou Jána Levoslava Bellu a uvedenie Bellovej symfonickej básne Osud a ideál v nemeckom Eisenachu 25. 4. 1890 pod taktovkou Richarda Straussa. Predstavujú významné svedectvo o premene názorov na skladateľské umenie a nastoľujú ideál programovej hudby, ktorý predstavuje pre oboch skladateľov-kapelníkov revolučnú umeleckú koncepciu. Listy vychádzajú po prvýkrát v slovenskom i nemeckom jazyku.

Kľúčové slová
Ján Levoslav Bella, Osud a ideál, Richard Strauss, Wandrers Sturmlied, korešpondencia

„…lebo človek je smrteľný, a čo nie je zapísané, na to sa zabudne.“

Slová Josefa Točfousa, člena výboru Cir­kevného hudobného spolku v Bratislave a spoluautora rozsiahleho článku Hundert Jahre aus dem Musikleben Pressburg, zverej­neného v roku 1927 v Pressburger Zeitung, pripomínajú dôležitosť a význam historickej publicistiky pre zachovanie a sprostredko­vanie poznania a skúseností nielen v oblasti hudobného umenia. K naplneniu tejto úlohy prispela slovenská hudobná historiografia významným edičným počinom, ktorý pri­náša syntetizujúci a mnohotvárny pohľad na hudobný život Bratislavy v rozsiahlom časovom období od stredoveku po rok 1918.
V strednej Európe je len málo význam­ných hudobných centier, ktoré sa môžu pochváliť súhrnným spracovaním svojej hudobnej histórie. Hudobné dejiny Brati­slavy tak môžu slúžiť ako pozitívny príklad a inšpirácia.
Objemná knižná publikácia (520 strán) je prvým zväzkom plánovanej dvojzväz­kovej monografie hudobných dejín mesta. Predstavuje vedecké zavŕšenie mnoho­ročnej bádateľskej aktivity slovenských muzikológov, ktorá sa od vydania prvého súhrnného pohľadu na hudobnú históriu Bratislavy v roku 1978 (Hudba v Bratislave Z. Nováčka) uberala cestou intenzívneho, tematicky špecializovaného výskumu. Ten priniesol za posledné roky množstvo nových poznatkov, ktoré prehĺbili a ak­tualizovali naše poznanie o hudobnom dianí a osobnostiach Bratislavy v rôznych obdobiach jej historického vývoja. Výsled­kom bol vznik veľkého počtu vedeckých štúdií a monografií, mapujúcich hudobné aktivity skladateľov, interpretov, výrobcov nástrojov či rozmanité formy pestovania hudby v prostredí rehoľných spoločenstiev, v cirkevných, šľachtických a v meštianskych kruhoch. Z tohto základu prirodzene vyply­nula potreba vytvoriť v novej podobe uce­lený obraz hudobnej histórie mesta, ktorý by verejnosti poskytol doteraz neznáme informácie a pohľady získané ako výsledok novodobého bádania.

[Pokračovanie príspevku je k dispozícii v tlačenej verzii časopisu.]